Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Od chaotického boja kmeňov, až po konflikt, ktorý vťahuje do boja všetkých. Ako nám Gréci vymysleli vojnu

.lukáš Jeník .spoločnosť .história

Samozrejme, ozbrojené konflikty na život a na smrť nevymysleli Gréci. Ale už v gréckej predklasickej podobe vedenia vojen sa stretávame s tým, čo americký helenista Victor Davis Hanson nazýva západný spôsob boja. Práve ten vymysleli Gréci. A aj tu platí: je za čo byť vďačný.

Od chaotického boja kmeňov, až po konflikt, ktorý vťahuje do boja všetkých. Ako nám Gréci vymysleli vojnu PROFIMEDIA Macedónci dotiahli grécku falangu do dokonalos- ti. Posledný krát použil falangu v bitke pri Pydne kráľ Perseus roku 168 p.n.l, kde však nestačila na rímske légie.

ako vojenský historik sa Hanson pozerá na odvážne hypotézy vývoja polis opatrne. Premena vojenského vybavenia, vojenských stratégií a spoločnosti spolu určite súvisia, ale či sú technologické zmeny dôsledkom alebo príčinou, to si vyžaduje podstatne viac, než len zmysluplnú hypotézu.

Zmena technológie je rýchlejšia ako jej aplikácia. Veľký štít (hoplon), podľa ktorého ťažkoodencov nazývame hopliti, a bezpečná prilba sa objavujú skôr, než sa Gréci naučili tieto výdobytky využívať naplno. Výzbroj, s ktorou sa operovalo v klasickej falange, nachádzame už ku koncu 8. storočia pred Kr., ale bojová formácia gréckej falangy je mladšia. Aplikácia falangy je od polis k polis časovo rôzna. Na tieto premeny sa môžeme pozerať ako na pomalú a postupnú evolúciu, ale aj ako na revolučné zmeny. 

 

ako sa chrániť (ako Grék)

Niektorí historici interpretujú vznik falangy ako výsledok epochy tyranov. Podľa iných sú tyrani výsledkom vybočenia z étosu existujúcej falangy. Bez ohľadu na tieto a ďalšie spory, falanga ako bojový útvar je šovinistickou stratégiou Grécka a Macedónskej ríše, ktorá túto stratégiu priviedla do dokonalosti. Ide o dokonalý súzvuk využívania potenciálu výstroja a spôsobu boja. Bola to práve efektivita falangy, ktorá zužitkovala dizajn vojenského vybavenia a napomohla ďalšiu premenu výstroja. Oslavné chvály tohto spôsobu boja nájdeme u Herodota i Aischyla. A vtipkuje o nich aj Aristofanes.

Obdiv je namieste, pretože v realite to znamenalo niesť okolo 20 až 30 kg výstroja, ktorý – ako spomína Hanson – bol prekliatím nepohodlnosti. Hoplita niesol veľký štít, sprvoti drevený s bronzovým okrajom, neskôr celobronzový, ktorý sa objavuje až na konci 5. storočia pred Kr. Váha štítu bola okolo 7,5 kg a už len to znemožňovalo manévrovanie a svojvoľný pohyb na bojisku. Zhlukovanie do šíku je preto intuitívnou tendenciou bojujúceho. 

Spolu so štítom niesol ťažkoodenec hrudný pancier, ktorý bol pôvodne z dvoch bronzových častí. Vďaka ťažkému materiálu išlo o dokonalú antickú „nepriestrelnú vestu“, ktorá sa využívala takmer dve storočia (od 7. storočia pred Kr.). Mladšie verzie hrudného panciera boli z kompozitného pancierovania. Súčasťou ochrany tela boli bronzové chrániče nôh. Hlavu chránila helma korintského typu, ktorá bola z bronzu, ale výrazne obmedzovala periférne videnie a sluch. Grécky vojak si však poradil a už v antike nachádzame zvukovú signalizáciu pomocou píšťal a trúb, ktorá sprevádzala ťažkoodencov do boja. Toto logistické vylepšenie prinášajú Sparťania, ktorí sú trendsettermi vojenskej technológie a moci antického Grécka. Od 5. storočia pred Kr. začínajú používaťaj ľahší typ prilby. Vojaci Sparty boli profesionálmi umenia vojny, plánovania a stratégie, a ich úspešnosť súvisí s tým, že konflikt je už len vyvrcholením dlhodobej prípravy.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite