Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Polarizácia a cesta do otroctva

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Spomienky na minulosť mávajú príchuť nostalgie. Aj v tom prípade, keď sme sa v tej minulosti nijako príjemne necítili. Nebolo by na tom nič zlé, ale... čo to znamená pre našu prítomnosť a budúcnosť?

Polarizácia a cesta do otroctva VOLLER ERNST/SIEGFRIED STEINACH/IMAGEBROKER/PROFIMEDIA Socha Karla Marxa v nemeckom Berlíne.

spätný optimizmus nemusí byť prejavom sentimentality. A nie je to len prirodzená schopnosť duše potláčať v spomienkach bolesť a smútok. Všetko nevysvetľuje ani skutočnosť, že sme boli o nejaké roky mladší a mali viac odvahy (či naivity) hľadieť do budúcnosti. Ani to, že čase detských chorôb našej demokracie bolo ešte s menšími problémami než dnes možné ukázať „ponad kopčeky“ na Západ a jeho existujúce, hoci nedokonalé vzory.

Je v tom aj to, že pri pohľade späť vidíme svet, ktorý sa nám napriek svojim temným stránkam stal dôverne známym. Mentálne sme sa v ňom zabývali. Zdá sa čitateľnejší než dnešná situácia, ktorú sa len učíme chápať a vyrovnávať sa s ňou. Na minulosť možno ukázať ako na niečo dané. Môžeme síce viesť vášnivé spory o jej interpretáciu, no len preto, že je to naša spoločná minulosť. To je aj zmyslom porekadla, že „po bitke je každý generálom“, aj dôvodom, prečo sa skutočným generálom zvykne vyčítať, že „plánujú minulé vojny“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite