hokejoví rodičia totiž nebývajú vždy súborom dobrých vlastností. Kričia za mantinelmi, občas na svoje deti, občas na rozhodcov, v hľadisku sa s rodičmi z opačného tímu div nepobijú. Sama mám na konte pár pekne ostrých pokrikov, keď sa tímu, v ktorom hral môj syn alebo v ktorom hrala moja dcéra, diala krivda.

čo povedala Sarah Palin

Najhlasnejší bývajú hokejoví rodičia vtedy, keď sa deje krivda ich dieťaťu. „No iste, to už len bol faul! Škaredo sa na neho pozrela, tak spadol!“ uľaví si popod nos hokejová mamka, kým sa jej dcéra po hvizde rozhodcu prace na trestnú lavicu. Mladá dáma ešte frustrovane rachne hokejkou o mantinel, lebo krivda je krivda, a rozhodca k trestu pridá nejakú tú minútu. Za hrubosť. Matka rodu hyperventiluje na tribúne a faulovaný hráč, o dobrých 20 kg od súperky ťažší, sa veselo dvíha z ľadu.

„Sám ideš!“ alebo „Dvaja ste!“ hulákajú hokejoví otcovia na synov, keď sa tí utrhnú do brejku a švihajú k bránke súpera. „Dávaj!“ zavreští si ďalšia mamka, keď sa dieťa napriahne s hokejkou na strelu. Niežeby to bolo na ten ľad počuť. Naozaj nie je. Deti to svojmu rodinnému fanklubu dávno vysvetlili. Ale v zápale momentu sa rodič neovládne.