Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Advent – Boh vo vyhnanstve. Dnes sa vďaka pandémii odtiaľ vracia

.štefan Chrappa .spoločnosť .esej

Pri jednej z nedávnych katastrof sa ľudia ako vždy pýtali: „Kde bol Boh, keď sa toto stalo?“ V takýchto momentoch je trúfalé dávať akékoľvek odpovede. Ozval sa len jeden starý pastor, ktorý sa nebál hovoriť ani o hriechu, dokonca kašľal aj na politickú korektnosť: „Boh bol tam, kam sme ho poslali. Vo vyhnanstve.“

Advent – Boh vo vyhnanstve. Dnes sa vďaka pandémii odtiaľ vracia ULLSTEIN BILD/GETTY IMAGES Adventné obdobie počas druhej svetovej vojny. Nemeckí vojaci vo svojom úkryte pri Leningrade pri adventnom venci v decembri roku 1941.

sú to tvrdé slová, ale vo svojej podstate absolútne pravdivé. Nemôže si ich dovoliť povedať každý. Človek musí mať niečo nažité, aby mohol moralizovať, aby vedel s láskou napomínať a empaticky sa zastať iného človeka. 

.týždeň

Dnes sa Boh vďaka pandémii vracia z vyhnanstva. Privolávame ho otázkami o zmysle života a sile a podstate utrpenia, voláme ho našou túžbou po zázrakoch. Napokon, ani zázraky nevieme poriadne odčítať. Snívame o ohňostrojoch, ale sila zázrakov je v postupnom plynutí a hĺbke premien. Rozprával som sa s evanjelickým kňazom, ktorý v mladosti prišiel o zrak. Zaujímalo ma, či túžil po tom, aby Boh urobil v jeho živote zázrak. Tak ako to čítame v evanjeliu, keď Ježiš uzdravil slepého. Áno, aj tento farár túžil po zázraku, po záblesku, po okamihu, ktorý by navždy všetko zmenil, ktorý by mu otvoril oči, vrátil zrak. Potom však dodal, že zažil ešte väčší zázrak.

Žije neuveriteľný príbeh svojho života, ktorý aj napriek tomu, že nevidí, napĺňa v službe Bohu aj ľuďom. Žije v manželstve, je otcom detí, stará sa o rozhlasovanie radostnej zvesti. Bolo úžasné počúvať, ako spomínal na čas, keď ešte bol v pastorácii. Keďže niektoré úkony nemohol vykonávať sám, začal cirkevný zbor ožívať. Ľudia mu asistovali, vozili ho autom za chorými, boli mu k dispozícií, držali ho, viedli ho tam, kam sám ísť nedokázal. Je dobré mať poslanie! „Ak by som bol vtedy zrak získal, ktovie, či by som sa od Boha nevzdialil,“ premýšľal nahlas. Zázraky žijeme a občas, ak sme vnímaví a pokorní, ich aj pochopíme. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite