Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo spravila čierna smrť s prerozdelením bohatstva a čo o budúcnosti môžu napovedať minulé pandémie

.tomáš Zemko .spoločnosť

Keď udrela v 14. storočí na starý kontinent čierna smrť, vyhubila tretinu až polovicu populácie. Keďže následne nemal na panskom kto pracovať, obyčajným roľníkom dala pandémia do rúk silnú vyjednávaciu pozíciu. Výsledkom bolo, že mzdy išli hore a ekonomická nerovnosť sa znížila. Nehľadiac na obrovské počty mŕtvych, z ekonomického pohľadu to bola dobrá správa pre poddaných. Aké následky nám ale zanechá covid-19, pomôže alebo oslabí tých chudobnejších?

Čo spravila čierna smrť s prerozdelením bohatstva a čo o budúcnosti môžu napovedať minulé pandémie SITA/AP Photo/Lefteris Pitarakis Archeologické pozostatky človeka, ktorý bol pochovaný v masovom hrobe obetí čiernej smrti zo 14. storočia.

keď sa rôzni spoločenskí vedci a bádatelia zamýšľajú, aký vplyv na našu spoločnosť bude mať súčasná pandémia covidu-19, ponúkajú rôzne scenáre. V rovine nerovnomerného rozdelenia príjmu a majetku sa hovorí o dvoch možných cestách: pandémia buď zníži príjmovú a majetkovú nerovnosť medzi spoločenskými vrstvami, alebo ju zvýši.

Jednou z možností ako posúdiť vplyv pandémie je obzrieť sa za podobnými udalosťami do minulosti. Aj keď len veľmi obozretne, pretože každá takáto udalosť má svoje špecifiká.

Už v úvode spomínaná čierna smrť, ktorá vyhubila približne 25 miliónov zo vtedajších 75 miliónov ľudí v Európe medzi rokmi 1347 a 1352, mala pre najchudobnejšie vrstvy pozitívny vplyv (o tom nižšie) a znížila príjmovú nerovnosť.

Ako vidíme na grafe nižšie, podiel majetku horných 10 percent sa približne od roku 1350 prepadol a na úroveň spred začiatku morovej epidémie sa vrátil až niekedy okolo polovice 17. storočia. Toto obdobie je na grafe ohraničené dvomi zvyslými červenými čiarami.

Graf č. 1: Podiel majetku vlastneného najbohatšími 10 percentami v Európe medzi rokmi 1300 až 2010.Graf č. 1: Podiel majetku vlastneného najbohatšími 10 percentami v Európe medzi rokmi 1300 až 2010.

Na celkový obraz ekonomických dopadov rôznych pandémií v dejinách sa podujal profesor ekonomických dejín Guido Alafani z Bocconi University.  Podľa neho treba dobre rozlišovať každú epidémiu ako aj dobu, v ktorej sa vyskytuje. Relevantných dát nie je veľa, no k dispozícii sa predsa len nejaké nájdu. Prejdime si dopady niekoľkých epidémií v Európe a porovnajme ich s možnými účinkami covidu-19.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite