v úvode knihy  upozorňuje, že jeho príbeh bude zaujímavý len pre tých, ktorí zažili to, čo on nazýva „radosťou“. Tá sa však nesmie zamieňať s pocitom šťastia. Radosť sa v Lewisovom ponímaní šťastiu a potešeniu podobala len tým, že každý, kto ich zažil, ich chce pocítiť znovu.

 Lewis zažíval záblesky hlbokej radosti cez stretnutia s krásou, dobrom a láskou. Zároveň však zažíval, že jeho túžba ostáva nenaplnená, a tak sa radosť mení na hlboký žiaľ, lebo „nad skutočnou radosťou, na rozdiel od potešenia, človek vôbec nevládne.“ Postupne však objavil, že zážitky túžby a záchvevy radosti sú smerovkami, ktoré ukazujú jeden smer.