Zaskočený radosťou

lewisov životopisec Alister McGrath k tomu píše: „Zatiaľ čo konzervatívni kresťania trávia čas tým, že naslepo útočia na postmodernu a jej bezbrehý relativizmus, Lewisove diela umožňujú dnešným veriacim ľuďom napojiť sa na novú kultúrnu náladu a presvedčivo sa v nej angažovať.“ 

C. S. Lewisa dnes kritizujú ľavicoví aj pravicoví fundamentalisti. Aj preto prinášame v .týždni sériu textov z jeho najdôležitejších diel. C. S. Lewis pritom nebol „poslušný kresťanský chlapec“, ktorý by svoju vieru prirodzene zdedil po rodičoch a prostredí, v ktorom vyrastal. Tradičné náboženstvo svojho prostredia, naopak, rázne odmietol a mnoho rokov bol ateistom. Vo svojej autobiografii Zaskočený radosťou opisuje svoj prerod k teizmu a následne k viere v osobného Boha. Práve týmito textami náš seriál začíname.

C. S. Lewis Šach-mat od Boha – od ateizmu k teizmu

Keď som začal vyučovať na fakulte anglického jazyka, spriatelil som sa s dvoma ľuďmi. Obaja boli kresťania (títo bizarní ľudia boli zrazu všade) a veľmi mi pomohli urobiť ďalší krok. Jeden bol H. V. V. Dyson a druhý J. R. R. Tolkien. Priateľstvo s druhým menovaným znamenalo koniec mojich dvoch starých predsudkov. Pri svojom prvom príchode do (veľkého) sveta ma varovali, aby som nikdy nedôveroval pápežencovi; pri príchode na fakultu angličtiny ma zase varovali, aby som si dával pozor na filológov. Tolkien bol oboje...

V hlbokom osamotení objavíte cestu vychádzajúcu priamo z vás a tá vás vedie k niečomu, čo – odmietajúc sa stotožniť s akýmkoľvek predmetom zmyslov alebo s čímkoľvek, čo napĺňa naše biologické alebo sociálne potreby, alebo s čímkoľvek, čo si len predstavujeme – sa samo vyhlasuje za úplne objektívne. A to niečo (alebo niekto) je oveľa objektívnejšie ako naša hmota a telo, pretože na rozdiel od nich to nie je odeté v našich zmysloch. Je to obnažený „iný“, „nie ja“ – vyzlečený z akýchkoľvek obrazov (hoci naša predstavivosť to hneď do nejakých obrazov oblieka) – niekto nepoznaný, nedefinovaný, vytúžený.

Radosť (a moja celoživotná túžba po nej) nebol podvod. Jej návštevy boli skôr momentmi najjasnejšieho vedomia, keď si uvedomíme vlastnú úlomkovitú a prízračnú podstatu a bolestne prahneme po znovuzjednotení.