Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bývam, teda som

.jaroslava Vydrová .spoločnosť .esej

Koronakríza spravila zo stien našich príbytkov hranice našich svetov. Pre tých šťastnejších možnosti pohybu siahali aj k plotom záhrad, pre ostatných to boli výhľady z balkónov sídliskových bytov. Možno nás prekvapí otázka, ktorú si v bežných dňoch nekladieme: Ako bývame a čo pre nás znamená domov?

Bývam, teda som PATRICK SEEGER/AFP/PROFIMEDIA Chata nemeckého filozofa Martina Heideggera v Todtnaubergu v Schwarzwalde, kam často chodieval písať a premýšľať. Práca s domácim náčiním mu tu poskytovala príklady a inšpiráciu pre jeho filozofické uvažovanie. Otázka bývania mala v jeho myslení významné m

ako sme si časom nebadane alebo cielene vybudovali priestor našich príbytkov? Za každodenných okolností a pracovného tempa, odchodov z domu a návratov späť, je pre nás nepovšimnutou rutinou. Nábytok, obrazy, zariadenie – to všetko sme však zrazu mohli vnímať omnoho intenzívnejšie práve v poslednom období, keď sme ostali uväznení v našich bytoch a domoch. Možno sme pritom objavili čo-to zabudnuté, čo sme prehliadali pri behu medzi prácou a domácnosťou, alebo sme začali zakopávať o niečo nepotrebné, prípadne nám zrazu aj niečo podstatné chýbalo.

Je zaujímavé, koľkí filozofi sa vracali a vracajú k téme bývania. A to aj napriek tomu, že sa na prvý pohľad môže zdať, že filozofi žijú v ideálnom svete myšlienok, teórií, odpútaní sa od bežných vecí. Samozrejme, v dejinách filozofie sa nájdu rôzne príklady filozofického vyrovnávania sa s touto otázkou – od Diogenovho bývania v prázdnom sude cez život na stĺpe či v púšti až po hľadanie inšpirácie v meditatívnych miestnostiach, tmavých útrobách či v priestoroch celkom oddelených od toho, čo tvorí domov v zmysle domácnosti. 

No sú aj filozofi, ktorí si túto otázku všimli z inej stránky a dokonca priložili ruku k dielu a podieľali sa aktívne na architektonických návrhoch pri tvorbe svojich vlastných domov. Za každou takouto praktickou činnosťou sa, pochopiteľne, skrýva uvažovanie filozofa. Ako píše nemecký filozof Helmuth Plessner v knihe Moc a ľudská prirodzenosť, „tehla pri stavbe domu je už pochopenou nepochopiteľnosťou. Kameň a vzápätí ohnuté drevo, potom kladivo a železo sú... v nevyhnutnom spojení nepochopeného a sveta diela, do ktorého sa vkladá účel a zmysel... Každá istota je vybojovaná z neistoty.“ Aj takto sa rozvíja – teoreticky i prakticky – obojstranne inšpiratívna spolupráca medzi filozofiou a architektúrou, ktorá vôbec nie je náhodná.

domy filozofov

Jeden z dominantných filozofov, ktorý sa zaoberal témou bývania, je Martin Heidegger, a to najmä v textoch Budovať, bývať, myslieť alebo Básnicky býva človek. Spája sa s tým aj jeho známe pobývanie a tvorba v jeho chate v Schwarzwalde, kde mu práca s domácim náčiním poskytovala príklady a inšpiráciu pre filozofické uvažovanie. Záver jeho textu zameraného na pôvodný vzťah medzi bývaním, myslením a budovaním znie: „začať budovať z bývania a myslieť pre bývanie.“

Dvadsiate storočie však pozná aj filozofov, ktorí vstúpili do celkom praktického plánovania stavieb, neporovnateľne komplikovanejších než drevená chata v Schwarzwalde. Napríklad v 30. rokoch to bol Ludwig Wittgenstein, ktorý osobne dohliadal na návrh a realizáciu domu svojej sestry vo Viedni (vilu možno navštíviť na Kundmanngasse), kde navrhol viacero technických úprav a celkový architektonický vzhľad symetrie, čistoty, premysleného usporiadania. Vznikla tak veľmi zaujímavá stavba. Iná otázka je, ako sú ním navrhnuté čisté línie obývateľné.

Francúzsky filozof Gaston Bachelard zase o zmysle bývania a domu opakovane písal vo svojich knihách, keď sa fenoménu domova venoval ako „priestorom našich samôt“, nášho šťastného bytia, pokoja a príjemnosti.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite