Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zločin a klamstvo

.krzysztof Strzałka .spoločnosť .história

„Katynský masaker bol jeden z najbarbarskejších medzinárodných zločinov v histórii sveta.“ Takto koncom roka 1952 uzavrela svoju prácu takzvaná Maddenská komisia, špeciálna vyšetrovacia komisia Kongresu Spojených štátov amerických pre vyšetrenie Katynského masakra.

Zločin a klamstvo AKSON STUDIO/AFP/PROFIMEDIA Poľský režisér Andrzej Wajda spracoval tragické udalosti vo filme Katyň z roku 2007.

maddenská komisia rozhodla, že za tento zločin nesú plnú zodpovednosť orgány Zväzu sovietskych socialistických republík. Katyň nie je iba príkladom krutého zločinu genocídy, spáchaného ZSSR na jar v roku 1940, ale aj neuveriteľným klamstvom a falšovaním údajov sovietskymi orgánmi, ktoré trvali vyše pol storočia. Ruské orgány pokračujú v procese zatajovania skutočností a zodpovedných za zločiny aj 80 rokov po tejto udalosti a doteraz neumožňujú prístup k archívnym materiálom.

zákulisie masakra

Všetko sa začalo 23. augusta 1939 podpísaním Paktu Molotov-Ribbentrop (alebo Paktu Hitler-Stalin), ktorý podľa tajného protokolu predpokladal rozdelenie vplyvu v strednej Európe medzi nacistickým Nemeckom a ZSSR, a spoločnú agresiu oboch krajín proti Poľsku. Toto rozdelenie vplyvu neznamenalo nič iné než barbarský proces rozdelenia a okupácie. V prípade Poľska sa uskutočnil 1. septembra 1939 po agresii Tretej ríše proti Poľsku a potom po vpáde Sovietskeho zväzu dňa 17. septembra. Agresia ZSSR z východu spečatila osud bojujúceho Poľska.

Aj napriek hrdinskému odporu poľskej armády, bráneniu Vilniusu, Grodna a Ľvova Červená armáda obsadila do konca septembra 1939 tretinu územia vtedajšieho Poľska (východnú časť) a na základe dohody o hraniciach z 28. septembra 1939, uzavretej medzi Nemeckom a ZSSR, ktorá rozhodla o rozdelení a okupácii Poľska, sa do sovietskeho zajatia dostalo takmer 250-tisíc poľských vojakov a dôstojníkov. Väčšinu poľských obyčajných vojakov a poddôstojníkov sovietske úrady prepustili, poslali ich do nemeckej okupačnej zóny alebo ich začlenili do Červenej armády. Na jar 1940 vo viacerých zajateckých táboroch a sovietskych väzniciach spravovaných NKVD na území vtedajšieho ZSSR (územie dnešného západného Ruska, Bieloruska a Ukrajiny) bolo väznených asi 25-tisíc dôstojníkov poľskej armády, polície a úradníkov. V prevažnej väčšine to boli dôstojníci v rezerve, teda vedci, lekári, inžinieri, právnici, učitelia, štátni zamestnanci a podnikatelia. Jedným slovom, elita poľskej nezávislej inteligencie.

Začiatkom marca 1940 na základe tajnej správy šéfa NKVD Lavrentija Beriju, adresovanej Josipovi Stalinovi, politický úrad Komunistickej strany Sovietskeho zväzu rozhodol o zastrelení všetkých poľských vojnových zajatcov a väzňov, a to bez toho, aby „boli predvolaní, obvinení, bez rozhodnutia o ukončení vyšetrovania a rozhodnutia o obvinení.“ Popravu obetí považovaných za „nepriateľov sovietskej moci“ vykonávalo NKVD v marci a apríli 1940 na niekoľkých miestach dnešného Ruska, Bieloruska a Ukrajiny zastrelením – do zadnej časti hlavy.

Naturalistickým, no aj symbolickým spôsobom tieto kruté scény predstavil vo výbornom filme poľský režisér Andrzej Wajda, ktorý sám stratil svojho otca v Katyni; bol dôstojníkom v rezerve Poľskej armády. Celkovo bolo zavraždených 21 892 poľských dôstojníkov. Obete zločinu boli pochované v masových hroboch v Katyni pri Smolensku, Miednoje pri Tveri, Pjatychatkach na predmestí Charkova a Bykovni pri Kyjeve. Pohrebné miesta niektorých z nich (vyše 7 000) sa do dnešného dňa nepodarilo určiť, a to z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany Ruska.

genocída a katynské klamstvo

Dôvody prijatia rozhodnutia Stalina a orgánov ZSSR o vyvraždení poľských dôstojníkov na jar 1940 sú predmetom rôznych hypotéz, lebo zatiaľ nie sú známe všetky dokumenty vysvetľujúce tieto otázky. Existujú špekulácie o Stalinovej osobnej pomste za porážku Sovietskeho zväzu vo vojne s Poľskom v auguste 1920 (Stalin bol vtedy politickým komisárom sovietskeho južného frontu a bol zodpovedný za fatálne vojenské rozhodnutia, ktoré viedli k porážke sovietskej armády v bitke pod Varšavou). Skôr prevláda téza, že dôvodom bola snaha pripraviť poľský národ o vodcovskú vrstvu, intelektuálnu elitu, ktorej predstaviteľmi boli zavraždení dôstojníci, aby po skončení druhej svetovej vojny zabránili oživeniu poľskej štátnosti. Všimnime si tiež, že katynský masaker sa podobá vyhladzovacím operáciám nacistického Nemecka proti poľskej inteligencii (takzvaná Operácia AB).

Masové zločiny na poľských dôstojníkoch vykonávalo sovietske NKVD v prísnom utajení pri použití nemeckých nábojov, a masové hroby boli zase starostlivo maskované (napríklad na nich boli vysadené mladé stromy – zalesňovalo sa) a náhodní svedkovia boli okamžite zastrelení. Okrem toho rodiny obetí týchto zločinov, ktoré žili na poľských územiach okupovaných ZSSR – približne 22- až 25-tisíc rodín (celkovo viac ako 60 000 osôb) – boli ešte v apríli 1940 presídlené do Kazachstanu na základe uznesenia politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Svet sa o tomto zločine nemal nikdy dozvedieť.

Povojnové vyšetrovanie na základe dokumentácie jasne ukázalo, že zločin spáchalo NKVD

No aj napriek Stalinovým kalkuláciám Hitler a nacistické Nemecko – po období úzkeho dvojročného plodného spojenectva so ZSSR, vybudovaného na troskách Poľska – nečakane 22. júna 1941 napadol Sovietsky zväz. Strach z odhalenia stôp zločinu sa stal skutočnosťou, keď nemecká armáda rýchlo obsadila celé územie Sovietskeho zväzu. Klamstvo bolo treba rýchlo pripraviť a zapriahnuť doň celú sovietsku vojnovú propagandu, diplomaciu a komunistické hnutia na celom svete. Stalin a sovietske vedenie dôsledne presviedčali predstaviteľov poľskej vlády v Londýne, ktorá z bývalých vojnových zajatcov tvorila od jesene 1941 poľskú armádu v ZSSR, že chýbajúci počet asi 22 000 dôstojníkov je výsledkom faktu, že „utiekli k Nemcom alebo k Manchúrii“.

Väčšina Poliakov tomu neverila, a najmä nie generál Władysław Anders, veliteľ Poľskej armády v ZSSR, ktorý dobre poznal ruskú a sovietsku mentalitu. Keď 13. apríla 1943 Nemci odhalili masové hroby objavené v Katyni pri Smolensku, bolo jasné, že tento obrovský zločin bude mať ďalekosiahle následky pre Poľsko a Európu. Aj keď v Katyni bolo objavených „iba“ 4 404 tiel zavraždených poľských dôstojníkov, miesto sa stalo symbolom a bol po ňom pomenovaný aj celý zločin genocídy spáchaný Sovietmi na jar 1940 na Poliakoch. Katynský zločin alebo Katynský masaker začal v medzinárodnom obehu pôsobiť ako symbol genocídnych metód sovietskeho a komunistického systému. Spolu so zločinom sa však šírili aj katynské klamstvá a dezinformácie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite