Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z prešporského mlyna do ďalekej Číny

.lukáš Gajdoš .spoločnosť .esej

Križovatka Krížnej, Legionárskej a Karadžičovej ulice v Bratislave bola v dobách Rakúska-Uhorska významným industriálnym trojuholníkom. V jednom rohu sa týčil už neexistujúci pivovar Stein, oproti ktorému stála budova konskej železnice a v ich bezprostrednej blízkosti sa nachádzal veľký parný mlyn rodiny Ludwigovcov.

Z prešporského mlyna do ďalekej Číny ÖSTERREICHISCHE ILLUSTRIERTE Diplomati a vojenskí dôstojníci rakúsko-uhorskej ambasády v Pekingu (pravdepodobne aj s Ernstom Ludwigom, ktorého fotografia sa nezachovala) pred odchodom na audienciu u čínskeho cisára v Zakázanom meste, pravdepodobne v roku 1907 alebo 1908.

parnému mlynu rodiny Ludwigovcov sa nie tak dávno venoval aj .týždeň v článku Denisy Gdovinovej Ako žiť vo valci z čísla 14/2018. Príbehy rodiny jeho majiteľov však upadli neprávom do zabudnutia. Život Ernsta Ludwiga, ktorý na začiatku 20. storočia takmer desať rokov slúžil cisárovi a kráľovi vo vzdialenej (a v tom čase ešte stále cisárskej) Číne je nielen mimoriadne zaujímavý, ale doteraz symbolicky spája Bratislavu s viacerými čínskymi mestami.

medzi Prešporkom a Viedňou

Zakladateľ prešporskej vetvy Ludwigovcov, obchodník s bravmi Gottfried sa do mesta presťahoval v roku 1840 a o desať rokov neskôr sa stal prešporským mešťanom. V roku 1863 získal na vtedajšom okraji mesta veľký pozemok, na ktorom okrem veľkovýkrmne ošípaných v roku 1880 postavil parný mlyn a vznikla tak firma Gottfried Ludwig Dampfmühle. Jej zakladateľ v tom istom roku zomrel a firmu prebral jeho 35-ročný syn Johann.

Johann Gottfried Ludwig bol filantrop, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o vznik vyššej obchodnej školy na Palisádoch v roku 1885 (táto sa neskôr presťahovala na Račiansku ulicu). V prvom rade bol však podnikateľom, ktorý sa nebál zavádzať najnovšie inovácie (prvé trvalé elektrické osvetlenie v meste) a hľadel do budúcnosti – v roku 1904 vydal knihu “Rozjímanie o blízkej minulosti a najbližšej budúcnosti Prešporka“, v ktorej presadzoval transformáciu Prešporku na cestno-železnično-riečny dopravný uzol a „skutočné priemyselné centrum“. Bol aj mestským poslancom a dobrým človekom – jeden môj známy mi nedávno prerozprával časť jeho vlastnej rodinnej histórie. Jeho pra-prastarý otec zomrel na následky pľúcnej rakoviny (pomerne bežná choroba v prašnom prostredí mlynu), no Johann jeho vdove nezištne pomohol darovaním dvoch prasiat s ich splatením „keď bude môcť“. Vdova vďaka tejto kompenzácii začala podnikať s bravčovým mäsom a jej obchod vydržal na Krížnej ulici až do konca II. svetovej vojny, kedy jej mäsiarstvo spolu s Ludwigovým mlynom a palácom, ktorý stál v areáli mlyna, zasiahli americké bomby (zachytené Karolom Kállayom v jeho knihe „Bratislava moja“). Aj vďaka nezištnej pomoci Johanna Ludwiga tak sama uživila sedem detí, z ktorých sa jeden syn dokonca stal bankovým úradníkom.

Ernst Gottfried Ludwig sa narodil 20. 11. 1876 v Prešporku a do latinskej matriky bol zapísaný po krste v kostole Blumentál. Mal dvoch starších bratov (Johann a Viktor) a troch mladších súrodencov (Robert, Helene, Julius). Z archívnych materiálov dozvedáme, že bol študentom viedenskej Orientálnej akadémie, ktorá sa následne premenovala na Konzulárnu akadémiu a mala za cieľ pripravovať rakúsko-uhorských diplomatov aj na pôsobenie na Ďalekom východe. Potrebou výučby čínštiny pre budúce diplomatické kádre sa začal ešte v roku 1894 zaoberať gróf Heinrich Coudenhove, ktorý bol v tom čase poverený riadením rakúsko-uhorského veľvyslanectva v Tokiu (a neskôr si za manželku zobral Japonku Mitsuko). Rozhodnutie o zriadení výučby čínštiny na Konzulárnej akadémii urýchlilo nadviazanie diplomatických vzťahov medzi Rakúsko-Uhorskom a Čínou v roku 1895 a následné otvorenie ambasády v Pekingu. Prví traja študenti boli na štúdium čínštiny prijatí o dva roky neskôr. Plán bol ambiciózny a to nielen na relatívny nedostatok vyučujúcich, ale aj študijných materiálov – zvládnuť základy hovorovej čínštiny a čínskych znakov v priebehu prvého ročníka a v priebehu druhého ročníka aj osvojenie si formálnejšieho, úradníckeho štýlu písania. Ernst Ludwig bol jedným z týchto troch študentov.

Snáď najvážnejším prvotným problémom vedenia akadémie bolo skúšanie študentov – podľa rakúsko-uhorského ministerstva zahraničných vecí sa totiž v celej Habsburskej ríši nenachádzal nikto, kto by mal čínštinu na úrovni materinského jazyka a vedel by tak objektívne zhodnotiť vedomosti študentov čínštiny. Situáciu vyriešil barón László Szőgyény, veľvyslanec cisára a kráľa v Berlíne, ktorý oslovil čínskeho kolegu Lü Haihuana. Čínske veľvyslanectvo v Berlíne tak v júli 1898 vyslalo do Viedne diplomata Li Dejuna, ktorý na náklady Rakúsko-Uhorska dozeral na priebeh skúšok. Li bol buď príliš zhovievavý, alebo úprimne prekvapený keď konštatoval, že „čínština študentov akadémie je plne zrozumiteľná“ a dokonca aj na lepšej úrovni ako ich náprotivkov v Berlíne. V záznamoch Konzulárnej akadémie sa zachovali aj výsledky Ludwigových skúšok počas dvoch rokov štúdií čínštiny, ktoré úspešne ukončil 14. 7. 1899 – chválitebný, dostatočný a opäť dvakrát chválitebný.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite