Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deň zmierenia

.ján Mičko .spoločnosť .esej

Po západe slnka ôsmeho októbra sa pre židovskú komunitu začne jeden z veľkých sviatkov. Deň zmierenia (Jom Kipur) patrí spomedzi nich k tým najdôležitejším. Predchádza mu sviatok židovského Nového roka (Roš Ha-šana) tridsiateho septembra.

Deň zmierenia ODED BALILTY/AP/SITA September 2017 Jeruzalem, Izrael: Ultraortodoxní židia vykonávajú zmierovací rituál pred začiatkom slávenia sviatku Jom Kipur.

sára Goldsteinová odchádza z bytu. Po zotmení sa začnú takzvané vysoké sviatky Roš Ha-šana (takzvaná hlava roka), židovský Nový rok a o pár dní nato najdôležitejší sviatok židovského roka Jom Kipur (deň zmierenia alebo pokánia).

Sára zamyká svoj byt a premýšľa, ako sa na sviatky čo najlepšie pripraviť. Pôjde predsa o desaťdňový sviatočný cyklus, od prvého do desiateho tišri. Každý z desiatich dní sa pred šachritom modlí slichot, kajúcne modlitby. Sára si spomína na svoje detstvo, keď sa okrem piatkového popoludnia a soboty na konci šachritu, rannej modlitby a minchy, odpoludňajšej modlitby, celý minjan (skupina desiatich židovských mužov) s vrúcnou oddanosťou modlil modlitbu Avinu Malkenu (Náš otec, náš kráľ), úvodné slová každého verša židovskej prosby.

Hoci má Sára doma židovský kalendár, zrazu ju čosi zarazí. V roku 5780, teda 2019, Nový rok oslávi 30. septembra a Deň zmierenia 9. októbra. O Roš Ha-šanu v podstate nejde, na tú už je viac-menej nachystaná, no obsahovo dôležitejší zostáva Jom Kipur, šabat šabaton, sobota všetkých sobôt. Je dokonca dôležitejší ako šabat, pretože ak sa prekrývajú, má pred ním prednosť. Platí totiž, že ak nejaký pôst pripadne na sobotu, tak sa presúva na nasledujúci deň. Ak vyjde na sobotu Jom Kipur, drží sa pôst vždy aj na šabat.

príbeh Lilly Tofflerovej

Obsah sviatku ukrýva jeho názov: zmierenie. Sára loví v pamäti, či sa pred takým závažným sviatkom so všetkými zmierila. Ortodoxný Žid nemôže začať najdôležitejší deň roka bez vnútorného presvedčenia, že všetkým odpustil a bolo mu odpustené. Pridá do kroku, spomalí a začne vyratúvať, s koľkými sa jej podarilo zmieriť. Zdá sa, že je spokojná, zmierila sa so všetkými: susedmi, nepriateľmi, gójmi aj Židmi. So Židmi len telefonicky, pretože vnukovia žijú v Haife. Aj keď tam niekoľko rokov bývala s nimi a dcérou Ester, predsa len si tam nevedela zvyknúť. Nevyhovovalo jej podnebie, hluk veľkomesta ani priľahlé kibuce. A tak sa proti vôli najbližších vrátila do mesta svojho detstva, kde bola doma.

Sára si spomenula aj na hrdinku zo svojej mladosti Lilly Tofflerovú, ktorá pochádzala z Gelnice. Jej príbeh poznala z rozprávania matky, ktorá sa s ňou zoznámila v transporte. Lilly sa po nemožnosti doštudovať na nemeckom gymnáziu v Kežmarku a odmietnutí ilegálnej emigrácie v Budapešti dostáva do jedného z prvých transportov mladých židovských žien, ktorý odišiel 2. apríla 1942 do Auschwitzu. Keďže mala iba 21 rokov, prežila selekciu a vďaka znalosti jazykov sa dostáva – rovnako ako jej matka – ako pisárka a kreslička do správy poľnohospodárskej a pokusnej stanice, ktorá bola jedným z výskumných laboratórií v okruhu osvienčimského tábora, ktoré viedol SS Obersturmbannfürhrer dr. Joachim Caesar.

Dievčatá zamestnané v tomto prostredí mali určité výhody: lepšie ubytovanie, čistejší odev, mohli si nechať narásť vlasy. Hovorilo sa im Geheimnisträger – nositeľ tajomstva, pretože boli viazané povinnosťou o výsledkoch i obsahu tajných výskumných prác mlčať. Nemohli sa dokonca s nikým, okrem ľudí zo svojho pracoviska, stýkať. Stretnutia s mužskými väzňami boli nemysliteľné. Na zubnej ambulancii v kmeňovom tábore sa Lilly stretáva s tridsaťdvaročným poľským väzňom Józefom Gábriśom, pracovníkom táborovej pisárne a veľká láska je na svete. Bolo to práve na Jom Kipur, usmeje sa Sára, pretože si zrazu uvedomí, že aj Jom Kipur môže mať rôzne tváre.

„Recitujú sa dve biblické pasáže zo žalmov, trikrát sa otočí kohút, sliepka alebo vrece peňazí nad hlavou a trikrát sa zopakuje modlitba k preneseniu hriechov z človeka na zviera.“

Aspoň pre zaľúbenú dvojicu bol vtedy Jom Kipur predsa len sviatočným dňom. Ich vzťah sa postupne prehlboval aj vďaka ťažkostiam spojeným s pobytom v koncentračnom tábore. Podarilo sa im nadviazať pravidelnú komunikáciu. Prostredníctvom spoluväzňov si posielali krátke správičky na lístočkoch a dokonca sa aj stretli. No 11. septembra 1943 lístok, ktorý poslala Lilly, k adresátovi nedošiel. Mal ho doručiť väzeň číslo 101 028, Adam Solarz, ktorého so spoluväzňom Wacławem Gniazdowskym poslali odniesť veniec z táborového záhradníctva na veliteľstvo tábora.

Keďže záhradníctvo bolo prepojené s Lilliným pracoviskom, rozhodla sa lístok ukryť do venca a tak poslať odkaz svojmu milému. Prišlo však k nehode. Keď chcel Solarz lístok vybrať a doručiť adresátovi, lístok mu vypadol, čo neušlo pozornosti blízko stojacemu príslušníkovi SS. Lístok vyvolal veľký rozruch, pretože bol bez uvedenia adresáta i odosielateľa. Po analýze sa zistilo, že odosielateľom je zaľúbená žena a adresátom mladý väzeň. A začalo sa pátranie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite