v ideálnej krajine by kampaň vyzerala asi takto: strany by prezentovali svoje predstavy, ako riešiť problémy, ktorým Slovensko čelí. Zverejnili by program, kde by sme my občania mali možnosť vidieť, čo by naši zástupcovia presadzovali v parlamente najbližšie štyri roky. Podľa toho by sme sa rozhodli, koho voliť.
Nuž, nežijeme v ideálnej krajine. Žijeme v krajine, kde je predvolebná kampaň synonymom pre tú najšpinavšiu hru a egotripy. Tu pri voľbách nerozhoduje odbornosť, morálka či plán, ako našu krajinu zlepšiť. Bežný človek sa rozhoduje podľa toho, kto bude „menej kradnúť“.
Pred rokom a pol Slovensko vyšlo do ulíc. Zavraždili novinára a jeho snúbenicu a na povrch sa dostali informácie, z ktorých mrazí. Na začiatku nebolo žiadne slušné Slovensko, odznaky, vyhlásenia či tlačové konferencie. Na začiatku sme všetci vedeli, že niečo je zle a že s tým niečo musíme spraviť. My občania sme sa dožadovali zmeny. Desaťtisíce ľudí stáli na námestiach v daždi aj v mraze. A niečo sa zmenilo – vlastne aj dosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.