Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reakcie čitateľov: AD Jeseňák, Gálisová Prekliatie mileniálov

.ivan Bindas .spoločnosť .listy

Kvantitatívny generačný odpočet viazaný na roky narodení nám v istej charakterovej dobe sprítomňuje štyri dostupné generácie od BB (baby boomers), teda od tej najstaršej cez X, Y až po Z.

pri týchto generačných „pečiatkach“ ma zvedavosť vedie k futuristickej otázke, aké pomenovania budú mať tie ďalšie. Alebo či sa tento dátumový vývoj neukončí generáciou 0 vo význame matematického jednoduchého nič. Pri súčasnom exponenciálnom vedomostnom a informačnom náraste sa to môže skončiť aj takto. Program AI (artificial intelligence) je vlastne programom na vytvorenie a zastabilizovanie istej formy umelej inteligencie. Roky narodení nebude rešpektovať a možno sa bude môcť vyvíjať aj bez našej ľudskej spoluúčasti. Tvorba umelej osobnosti patrí do programu vývoja umelej inteligencie. Treba len dať do súladu hodnoty človeka s hodnotami umelej inteligencie a novú osobnosť máme na scéne. Teória panpsychizmu totiž tvrdí, že psychiku má celá príroda a všetko, čo sa nachádza vo vesmíre, má svoje vedomie. Tak prečo by ním nedisponovala aj umelá osobnosť ako konečný produkt vývoja AI? Je však čas vrátiť sa z transcendentnej stratosféry na prízemnejšie atmosférické poschodia.

Stavebné kamene Nietzscheho „myšlienky večného návratu“ o tom, že všetko sa opakuje, dostali pri dnešnom rýchlostnom stupni exaktného vývoja obrovské trhliny. Tento večný kolobeh života, ktorý mnohí interpretovali ako opakovanie sa toho istého, stratil význam a zmysel. Novosť niekedy nestačíme ani zaznamenávať. Gramofónový cyklus stratil svoje opodstatnenie, aj keď po gramofónoch je dnes dopyt. Možno sa stretneme aj s dopytom po spomalení životného a civilizačného tempa, ktoré tiež zásadne ovplyvňuje postojové schémy a vzorce správania sa mileniálov. A nie som presvedčený, že len pozitívne. Pri nárokoch, ktoré sú niekedy na nich kladené v rámci ich profesionálnych zaradení a realizovaní životných rolí, je prítomná tendencia k skĺzavaniu do plytkosti.

Porovnávanie predošlej a súčasných generácií nemá význam. Každá vyrastala v inom politickom a ekonomickom nastavení, v rámci vlastného prežitia musela do istej miery aplikovať aktivity, ktoré by jej subjektívne prežitie zabezpečili. Známy je Spencerov sociálny darvinizmus, podľa ktorého v spoločnosti prežívajú tí najsilnejší, a to sú tí, ktorí sa dokážu prispôsobiť typológii spoločnosti, v ktorej sa nachádzajú. Tak je to aj s dnešnými mileniálmi. Charakterovo a hodnotovo sú ovplyvňovaní digitálnou kultúrou, ktorú determinujú nielen spôsoby ich správania, ale aj spôsob uvažovania. Samostatnosť myšlienkových operácií, flexibilita a tvorivosť, je skôr ukotvená v moderných prístrojových zariadeniach než v nich samých. Interná pamäť je nahradená externou pamäťou, a tak môžu dať väčší priestor informačnej a vedomostnej tekutosti. Možno pri terajšej informačnej bulímii sa to ani ináč riešiť nedá. Čo sa týka foriem boja, za čo a proti čomu bojovali predchádzajúce generácie a v prospech čoho sa angažujú súčasní mileniáli, samozrejme, okrem spomínaných civilizačných upozornení, ktoré sociálny vývoj nastolil (klimatické zmeny, rodová rovnosť), sa bránia a bojujú aj proti obmedzovaniu autentického a individuálneho prejavu a prezentovania samých seba. Nie je to tichá generácia, je to generácia, ktorá chce dať najavo svoje individuálne špecifiká a individuálnu výnimočnosť. „Hlad“ po uznaní individuálnosti vytvoril typ doby. Byť iný ako sú ostatní je hodnotovým sprievodcom civilizačného kultu „IN“. Tento obal zaručuje pozornosť a existuje len ten, kto vyčnieva. Ostatní sú hodení do zbernej nádoby s označením „OUT“ a tí už nemajú šancu. Nakoniec sa mnohí individualisti a „vyčnievajúci“  stretnú s paradoxom, ktorý vyjadril existenciálny filozof Martin Heidegger: „Každý je tým druhým a nikto nie sám sebou.“ Všetci sú takí iní, až sú identickí. Paradoxy túžby po výnimočnosti s pesimistickejším uzatvorením jej kapitoly.

V prostredí materiálneho hedonizmu sa ocitli aj v rozšírenom priestore vonkajšej slobody. Môžeme sa na ňu dívať ako na priestor možností, z ktorého si môžu vyberať, čo môže evokovať pocity neistoty z adekvátnosti výberu. Dotknem sa však interného slobodného priestoru mileniálov. A tým je uplatňovanie prejavov individuálnej vnútornej slobody a rešpektovanie hraníc vnútorných slobôd iných. V týchto interakčných výmenách často dochádza ku konfrontačným stretnutiam slobôd. Týka sa to aj „generačných výmen slobôd“. Často dochádza k prekročeniu hraníc a uplatňovanie individuálnej slobody sa mení na potláčanie slobody toho druhého. Výkonová doba je však dobou istých diktátov a aj spôsobov takýchto „donútení“. Lebo vyhráva silnejší. U mileniálov čiastočne absentuje empatia, cit „kam môžem a kam už radšej nie“.

Výzvy porovnávať dnešné a predošlé generácie sú odsúdené na neúspech. No vo všeobecných hodnoteniach to môže byť aj ináč. Max Kašparů, psychiater a kňaz, v .týždni 9/2018 napísal: „Ak sa na svoje onemocnenia a bolesti sťažujú mladí, tak sú unavení z práce. Ak sa sťažujú starí, tak sú otravní hypochondri. Ak mladí reagujú podráždene, tak to patrí k veku. Ak podobným spôsobom reaguje starý človek, tak ide o senilného čudáka.“ Aj to patrí k rozdielnym polčasom v porovnaní „starých“ a tých nových mileniálskych generácií. Ak sa posunieme na časovej osi dobových charakteristík ďaleko dozadu do minulosti, doba bola charakterizovaná panenteizmom. Celý svet bol obsiahnutý v Bohu. U dnešných mileniálov si dovolím použiť novotvar „digitteizmus“. Celý svet majú naplnený a obsiahnutý v smartfónoch.

ivan Bindas, psychológ

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite