s rozširovaním Svätej Ríše Rímskej začali vznikať na prelome prvého a druhého tisícročia na jej území veľké kláštory. A práve tie sa stali na dlhý čas centrami výroby piva. Niektoré z nich existujú dodnes.
„Predchmeľové pivo vydržalo nepokazené len pomerne krátky čas, a preto sa muselo vypiť tam, kde sa uvarilo.“
Dva najstaršie, doteraz fungujúce pivovary sa nachádzajú v Bavorsku. Prvý bol súčasťou kláštora vo Weihenstephane a je z roku 1040. Z pôvodne benediktínskeho kláštora sa zachoval už len pivovar, ktorý je dnes zakomponovaný do moderného kampusu Mníchovskej technickej univerzity. A aby mali pedagógovia a študenti univerzity dôvod posedieť si v pivovarskej reštaurácii, táto je označená ako Prednášková sála č. 13. Druhý najstarší kláštor je z roku 1050 a sídli vo Weltenburgu na brehu Dunaja. Stále patrí benediktínskemu rádu a stále sa v ňom varí pivo.
začali to benediktíni
To, že oba pivovary patrili, alebo ešte stále patria, benediktínskemu rádu, nie je žiadna náhoda. Môže za to sám zakladateľ rádu Benedikt z Nursie. V roku 529 založil na vrchu Monte Cassino na sever od Neapola opátstvo, z ktorého sa neskôr rozšíril rád pomenovaný po svojom zakladateľovi do celej Európy. Na sklonku života spísal svoje skúsenosti s vedením kláštora ako súbor rád a predpisov, ktoré sa stali známymi ako Regula Sv. Benedikta. No a 66. nariadenie Reguly jednoznačne hovorí, že kláštor má byť čo možno najviac sebestačný, aby mnísi nemuseli chodiť von z kláštora.
Mnísi si tak sami varili, piekli, starali sa o záhrady a sady a tiež si sami varili pivo. Dokladom toho je zachovalý plán kláštora v St. Galene vo Švajčiarsku. Kláštor plánoval v roku 820 zrenovovať francký kráľ Ľudovít I. Pobožný a mal slúžiť ako vzor pre ostatné kláštory benediktínskeho rádu. Plán detailne znázorňuje všetky stavby potrebné pre chod kláštora. Jeho súčasťou boli kostoly, ubytovne pre mníchov, stajne, dielne, ošetrovňa chorých a zranených, bylinková záhrada a aj veľký pivovar. Ten sa skladal zo sladovne, sušiarne, mlyna, troch varní a skladu.
Mnísi v kláštore varili tri druhy piva. Najlepšie – prima melior – bolo určené pre nich samotných a pre dôležité návštevy. Druhá kategória slúžila ako pohostenie pre laických bratov a tretia pre pocestných a žobrákov. Z benediktínov sa neskôr oddelil rád cisterciánov a z nich zase rád trappistov. Jedenásť trappistických pivovarov dodnes varí pivo. A ich pivá sú hodnotené ako jedny z najlepších na svete.
dvaja svätí Arnoldovia
Patrónov piva je viac, dôležité miesto medzi nimi však patrí dvom svätým Arnoldom. Keďže sú menovci, niekedy sa navzájom dosť pletú. Prvým Svätým Arnoldom (či Arnulfom) bol Svätý Arnold z Mét. Narodil sa v roku 582 a bol pra-pra-praotcom Karola Veľkého. Väčšinu svojho života bol striedavo vojenským veliteľom a organizátorom civilnej správy. Na staré kolená sa však obrátil k bohu a životnú púť ukončil ako biskup v kláštore Remiremont na východe Francúzska.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.