Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo bolo skôr, pivo alebo chlieb

.vladimír Marko .spoločnosť .história

Oficiálna história hovorí, že v premene lovcov a zberačov na poľnohospodárov zohrával zásadnú úlohu chlieb. Lenže nedávne archeologické objavy dokazujú, že kočovné kmene objavili s chlebom prakticky súčasne aj pivo.

Čo bolo skôr, pivo alebo chlieb WERNER FORMAN/TOPFOTO/PROFIMEDIA Nástenná kresba z hrobky správcu a strážcu dobytka Quenamuna zo starovekého Egypta znázorňuje pekárov pri výrobe chleba.

otázka z minulého .týždňa, či bolo skôr pivo alebo víno, nepatrí v rámci histórie medzi tie najdôležitejšie. Môže slúžiť ako základ príjemnej diskusie nad jedným alebo druhým nápojom. No otázka, či bolo skôr pivo alebo bol chlieb, medzi tie dôležité patrí. Zasahuje totiž do rozhodovania o významnom medzníku vo vývoji ľudstva. Tým medzníkom je obdobie, ktoré sa odborne nazýva neolitická revolúcia. Je to doba prechodu medzi strednou a mladou kamennou dobou. V Európe sa najčastejšie datuje približne do šiesteho až piateho tisícročia pred naším letopočtom, v kolískach civilizácie, ako Egypt či Mezopotámia, ešte o niekoľko tisíc rokov skôr. 

Zmenou, ktorá v tomto období nastala, bola zmena spôsobu života, zmena v spôsobe zabezpečovania si potravy. Pred neolitickou revolúciou žili ľudia v kočovných kmeňoch a potravu si zadovažovali hlavne lovom a zbieraním plodov. Postupne sa však usadzovali a lov a zbieranie nahrádzali cieleným pestovaním poľnohospodárskych plodín. Z náhodného zabezpečovania si potravín sa tak stalo zabezpečenie cielené. Neolitická revolúcia sa preto považuje za jednu z najdôležitejších etáp vo vývoji ľudstva.

prvé boli trávy

Usadenie sa neolitických kmeňov bolo podmienené objavom a neskôr aj cieleným pestovaním divokých tráv ako predchodcov dnešných obilnín, hlavne divokej pšenice a jačmeňa. A oficiálna história hovorí, že hlavným dôvodom tohto pestovania bolo využitie obilnín na pečenie chleba. Potvrdzujú to aj archeologické nálezy z toho obdobia. Najstaršie objavy pečeného chleba, alebo skôr pečených obilninových placiek, sú dokonca ešte o niečo staršie, ako sa datuje začiatok neolitickej revolúcie. Sú z obdobia spred 15- až 12-tisíc rokov a našli sa v oblasti, na ktorej leží dnešné Jordánsko. Tieto objavy sú pomerne staršieho dáta a dlho dokazovali veľkú úlohu chleba v premene ľudí z lovcov a zberačov na poľnohospodárov. 

Čo však archeológovia objavili len nedávno – a čo robí názov tohto zamyslenia zmysluplným – je fakt, že z rovnakého obdobia je aj najstarší objav varenia piva. Ten je približne spred 13-tisíc rokov, pripisuje sa rovnakej kultúre, ako pečenie chleba a dokonca ani jeho nálezisko nie je od nálezísk prvého chleba až tak veľmi vzdialené. Leží na území dnešného Izraela. Vyzerá to teda, že obidva produkty, tak chlieb, ako aj pivo, objavili kočovné kmene prakticky súčasne. A že to bol nielen chlieb, ale aj pivo, čo motivovalo tieto kmene natrvalo sa usadiť na mieste, kde mohli pestovať zdroje na ich výrobu – obilniny. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite