Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reakcie čitateľov: AD Michal Oláh: Očami malej Lucky

.alica Balogová, Tornaľa .spoločnosť .listy

Tento môj príspevok by pokojne mohol mať aj názov Lavice života. Rómovia sú súčasťou môjho života od detstva a nepamätám si jediný prípad, keď by sme túto otázku riešili. 

ak ste boli dievča, na 2. stupni ZŠ bolo väčším problémom sedieť s chlapcom než s Rómom. V ĽŠU (dnes ZUŠ) bol v spevokole či súbore kontakt ešte tesnejší, keď sa chtiac-nechtiac napríklad pri nácvikoch dotknete aj rúk spolužiaka. Boli sme deti, rozdiel som vnímala iba v talente a usilovnosti. Ak by si boli pri nedávnej oslave 60. výročia založenia školy „odsadli“ Rómovia, azda by ju ani nebolo možné usporiadať. Učiteľom husľovej triedy bol tiež Róm, rešpektovaný v celom regióne. Počas vysokoškolských štúdií a stáží som pochopila, že svet je rôznorodý a zrazu bol otázok viac než odpovedí. Denne sa stalo niečo, čo nabúralo moje predstavy na hranici predsudkov, ktoré sa vám snaží spoločnosť vsugerovať a poriadne zatriaslo mojím ustráchaným vnútrom a chabým materialistickým chápaním sveta. Nechápala som, ako stihol napríklad môj spolužiak z „rozvojovej krajiny“ Ghany tri jazyky na úrovni materinského jazyka a spolužiak z Peru dokázal s profesorom filozofie diskutovať o večných otázkach ducha a hmoty, pričom citoval z Aristotela a Platóna.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite