Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Osobné stretnutia sú najcennejšie

.marína Gálisová .spoločnosť

Švédsky ekonóm David Andersson vo svojom výskume prekročil hranice toho, čo by niekto označil za čistú ekonómiu. Pôsobí vo Vietname, venuje sa konceptu kreatívnych miest a súkromného mestského plánovania. Hovorí, že bez otvorenosti a tolerancie spoločnosť upadá.

Osobné stretnutia sú najcennejšie RADOVAN KAZDA/KI David Andersson vystúpil v Bratislave s prednáškou Podnikanie, regulácie a samoorganizácia v mestách v rámci prednáškového cyklu Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS).

rekreatívne mesto, mesto, kde vznikajú nové myšlienky, kde funguje výmena informácií a vysoká miera inovácie, to znie veľmi lákavo. Najmä v postindustriálnej ére, keď ľudia vnímajú úbytok pracovných príležitostí v klasických oblastiach. Ale čo je potrebné, aby kreatívne mesto fungovalo?

V kreatívnom meste je najpodstatnejšia inovácia, tvorivosť. A je tam nutná otvorenosť a spoločenská tolerancia. Predtým, v industriálnej spoločnosti, to bolo inak: najpodstatnejšia bola dôvera, a tá sa dobre dosahuje v homogénnej spoločnosti. Ale kreatívne mesto, ktoré funguje v postindustriálnej spoločnosti, nie je homogénne. Lebo tvorivejšia je zvyčajne práve menej homogénna spoločnosť, kde žijú ľudia s rozličným životným štýlom, s rozličným osobným pozadím.  V takej spoločnosti však okrem dôvery musí panovať aj spoločenská tolerancia. To je podmienka tvorivosti.

nazdávate sa, že kreatívne mesto sa môže rozvinúť kdekoľvek? Alebo je na to potrebný istý typ spoločnosti?

Vo väčšej aglomerácii je to pravdepodobnejšie. Inovácia býva jednoduchšia vo väčšom meste, pretože nová myšlienka je výsledkom viacerých podnetov, informácií, rozličných faktorov, aké sa vyskytnú skôr v prostredí, kde žije veľa ľudí, ktorí sa venujú rôznym činnostiam. 

Iba v dvoch historických obdobiach nahradila komunikácia na diaľku tú  osobnú – počas prvej a druhej svetovej vojny. 

internet však zbieranie nových myšlienok uľahčuje aj tým, ktorí žijú v malých sídlach, nie?

Je pravda, že dnes mnohí spochybňujú nutnosť osobnej interakcie, ale ja na osobné stretnutia nedám dopustiť. Píšem e-maily, telefonujem ako každý, ale osobná komunikácia je najcennejšia a najväčšmi živí tvorivosť. Základ sú vzťahy, interakcia ideí. Aj na e-mail vám pravdepodobne skôr odpovie človek, ktorého ste predtým stretli. Internet nie je náhradou stretávania ľudí, len doplnkom. A ak sa pozriete na historické štatistiky, zistíte, že komunikácia, najskôr listami, potom prostredníctvom telefónov, dnes cez sociálne siete, je stále na vzostupe. Lenže na vzostupe je aj fyzické presúvanie, cestovanie. Iba v dvoch historických obdobiach nahradila komunikácia na diaľku tú osobnú – počas prvej a druhej svetovej vojny. Pretože vtedy sa cestovať nedalo.

tvorivosť si teda vyžaduje mobilitu?

Rozhodne.

nie každý má však možnosť mobility. Ako zabránite vzniku priepasti medzi mobilnými a otvorenými populáciami a tými, ktoré takéto možnosti nemajú?

Je to dosť politická otázka a ja nie som špecialista na politické riešenia. A nemám jednotný recept. U vás je problém so zmenou hodnôt po studenej vojne – lebo človek si svoje hodnoty podľa zistení spoločenských vied upevní vo veku okolo 18 rokov, potom ich už až tak nemení. A preto sa pri prudkých spoločenských zmenách vytvára tá priepasť medzi generáciami, ktoré nemajú rovnaké hodnoty.

toto však vidieť aj Západe, nie?

Áno, tam je výrazný rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi v urbánnych a rurálnych oblastiach. Napríklad staroba je omnoho ťažšia v rurálnej oblasti, čo môže niekoho prekvapiť, ale taká je realita napríklad v USA.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite