Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nedajme si Kunsthalle

.anton Vydra .spoločnosť .kauza

Projekt umelcov a výtvarníkov môže napokon trvať len veľmi krátko. Pre ministerstvo kultúry totiž celkom zjavne nie je až taký podstatný, takže je ministerským úradníkom tak trochu jedno, čo s ním v budúcnosti bude. Hlavne, že narýchlo zachránia prepadnutie nevyčerpaných eurofondov.

Nedajme si Kunsthalle BORIS NÉMETH Poverená riaditeľka a hlavná kurátorka Kunsthalle Bratislava Nina Vrbanová vo výstavných priestoroch Domu umenia.

po informáciách denníka SME, že ministerstvo kultúry potrebuje rýchlo čerpať prostriedky z eurofondového balíka vo výške 260 miliónov eur na podporu kreatívneho priemyslu, a preto sa rozhodlo v priestoroch, ktoré doteraz využívalo Kunsthalle Bratislava (KHB), vybudovať Kreatívne centrum Bratislava, sa spustila vlna kritiky zo strany umeleckej obce proti nekoncepčnému rozhodnutiu vydanému čisto ex offo. Ministerstvo o tom neinformovalo ani umeleckú obec, ani samotnú Kunsthalle. Čo sa deje?

keyword: kreatívny priemysel

Projekt „multifunkčného a multižánrového“ (čo si pod tým predstavíte?) Kreatívneho centra Bratislava je na stole už dlhšie a pôvodne malo sídliť v nevyužitých priestoroch Hurbanových kasární. To však nevyšlo. Ministerstvo kultúry tvrdí, že by nedokázalo zladiť časovú náročnosť pri získavaní potrebných povolení na rekonštrukciu Hurbanových kasární so samotnou rekonštrukciou tak, aby tam mohlo Kreatívne centrum plne fungovať aspoň rok pred ukončením programovacieho obdobia. Ministerstvo v snahe hasiť požiar, ktorý vznikol, sa rozhodlo pre prvé riešenie, aké sa ponúkalo: budova bývalého Domu umenia na bratislavskom Námestí SNP, ktorú spravuje podriadená inštitúcia ministerstva – Národné osvetové centrum. Len je tam jeden háčik: od roku 2014 tam sídli aj Kunsthalle.

Sú to predsa akési obrazy, fotografie a inštalácie, tak to by – povedali si zrejme na ministerstve – mohlo byť aj kdekoľvek inde. Kde však? Na to ministerstvo odpoveď nemá. Uvažovalo sa, že KHB by mohlo byť aj súčasťou rekonštruovanej SNG, veď umenie ako umenie, nie? Celá situácia by pripomínala to, ako keby ste do múzea dopravy nasilu vložili ako jeho súčasť aj sekciu s typmi pohonných látok. Lebo ono to – nejako – súvisí. Iste.

História bratislavského Domu umenia a architektúry siaha do roku 1958, keď sa rozhodlo o jeho výstavbe ako o reprezentatívnom priestore moderného umenia. Stavbu dokončili v roku 1961. Slovenská národná galéria vznikla o dekádu skôr v roku 1948. Prečo už vtedy potrebovali mať umelci dve rozdielne a od seba nezávislé ustanovizne venujúce sa umeniu? Preto, lebo to boli dve rôzne koncepcie vystavovania umeleckých diel a nakladania s nimi. Zatiaľ čo si SNG buduje svoj zbierkový fond, kde chráni naše kultúrne dedičstvo, Dom umenia nič také nemá. Jeho zámerom bolo nachádzať sa v centre hlavného mesta, aby bolo najnovšie umenie – domáce i svetové – viditeľné ako súčasť urbánneho priestoru v duchu filozofie, že mesto bez umenia je ploché a hodnotovo prázdne.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite