Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kde sú korene dezinformácií?

.lukáš Krajčír .spoločnosť .esej

Dezinformácie vo verejnom priestore patria dnes k najvážnejším spoločenským problémom. Ján Lajčiak už začiatkom 20. storočia reflektoval ich korene a nežiaduce pôsobenie na slovenskú spoločnosť. Jeho nadčasovým úvahám treba venovať pozornosť aj po sto rokoch.

Kde sú korene dezinformácií? ILUSTRÁCIA NATÁLIA LOŽEKOVÁ Ev. farár Ján Lajčiak (1875 – 1918) si uvedomoval dôležitosť tlače, ako aj novej spoločenskej roly žurnalistov, no rovnako kriticky upozorňoval na tendenciu verejných činiteľov zneužívať médiá na šírenie dezinterpretácií a ovplyvňovania verejnej mienky

v čase krviprelievania na frontoch prvej svetovej vojny si v malej liptovskej obci Vyšná Boca kládol miestny evanjelický a. v. farár Ján Lajčiak otázku, ktorá dodnes trápi mnohých ľudí v transatlantickom civilizačnom okruhu: „Aké faktory vplývajú na ohlupovanie ľudu? Tá otázka sa netýka špeciálne Slovenska, ale aj väčšej či menšej masy ľudu i tých najkultúrnejších národov. Isté je, že tak ako ľud vo svojej inteligencii napreduje, (...) rovnako môže byť i ohlúpený.“ 

V radoch slovenskej inteligencie sa v tých časoch nenašlo veľa jednotlivcov, ktorí by disponovali takou erudovanosťou ako významný slovenský intelektuál Lajčiak. Študoval na rešpektovaných západoeurópskych univerzitách v Lipsku a Paríži, ktoré ukončil obhajobami dizertácií z filozofie a teológie. Aj vďaka týmto životným skúsenostiam sa napokon často prikláňal k liberálno-demokratickým hodnotám.

Jeho nedokončené dielo Slovensko a kultúra je pozoruhodnou sondou do života slovenskej spoločnosti spred vyše sto rokov, v ktorom sa formovali zárodky mnohých dnes nám dobre známych a stále pretrvávajúcich otázok z oblasti politickej kultúry, korupcie, vzdelania, dokonca aj rodovej rovnosti a šírenia dezinformácií v médiách.

mýty naše slovenské

Ak chceme pochopiť, na akých základoch sú položené súčasné lži a konšpirácie v takzvaných alternatívnych médiách, treba nazrieť do obdobia pred vyše sto rokmi, keď sa slovenská spoločnosť dostala do intenzívnejšieho styku s periodikami a pritom bola stále ovplyvňovaná pre nadchádzajúcu dobu už s nežiaducimi spoločenskými zvyklosťami. 

Lajčiak ich vo svojich úvahách pomenoval a skritizoval: „Fantázia vytvorila nesmierne množstvo povestí, bájok a povier, ktorými sa duša slovenského ľudu vo veľkej miere zapodievala aj zapodieva. Keď si človek tieto povesti a bájky všimne, vidí, v akom nereálnom svete blúdi duch nášho slovenského ľudu. Sú tam tie najväčšie nezmysly,“ s ktorými „rozlúčiť sa mu nesmierne ťažko padne.“ Mýty a stereotypy sú aj na Slovensku dodnes úzko prepojené so súkromným a verejným životom.

Slovenská historiografia bola začiatkom 20. storočia poznačená rôznymi poverami a mýtmi, ktoré sa veľmi podobajú tým súčasným v pseudohistorických knihách. Ak reflektujeme postupy ľudových liečiteľov spred sto rokov, ktorých zručnosti nemajú ďaleko k bizarným medicínskym postupom šíreným na weboch a po časopisoch s dezinformačným obsahom, tak ľahko pochopíme Lajčiakovu prognózu „nesmierne ťažkého lúčenia sa s poverami.“ 

Tieto bájky, povesti a povery boli podľa Lajčiaka dielom územnej a mentálnej uzavretosti slovenských dedín, mestečiek i celých regiónov. Navrhoval byť v intenzívnejšom kultúrnom kontakte a dialógu s okolitým svetom, keďže „ustavičné asimilovanie kultúrnych výdobytkov nie je nič nebezpečné a neohrozuje charakter určitého národa.“ V opačnom prípade naďalej „ľud žije vo svojich predsudkoch a ak sa nové idey akoukoľvek cestou – tu menovite mám na mysli tlač – k ľudu nedostanú, zotrvá vo svojej zadubenosti a hlúposti dovtedy, kým odniekiaľ jeho zaostalý intelekt nedostane nové impulzy.“  S odstupom sto rokov platí Lajčiakova výzva do bodky, keďže sú to na Slovensku práve médiá, ktoré vďaka profesionálnej žurnalistike na úrovni západoeurópskej a v komunikácii s ňou aktívne bojujú proti kultúrno-spoločenským anachronizmom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite