Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bojím sa v tejto krajine

.martina Strmeňová .spoločnosť .za slušné slovensko

Ráno bolo mínus dvanásť a teplota sa celý deň držala hlboko pod nulou. Po polhodine omŕzali prsty v rukaviciach aj v topánkach. Ľudia zababušení po uši kráčali námestím neistým krokom, dávajúc si pozor na šmykľavé fľaky zamrznutého ľadu na dlažbe.

začal sa druhý deň verejného vypočutia 40 kandidátov a kandidátok na ÚS. Najsledovanejší kandidát už vypočutý bol, takže už vraj niet čo sledovať. Napriek tomu sme na námestí ostali. Vraj načo, veď nejde o život.

Chcem sa vrátiť k verbálnemu obťažovaniu Karolíny Farskej. Neviem, či dokážem dostatočne presvedčivo opísať pocit zovretia žalúdku, aký som mala pri pozeraní toho videa, aký mám teraz pri písaní tohto článku a aký má takmer každá žena v situácii, keď cudzí chlap vystúpi v noci z auta a osloví ju akokoľvek inak, len nie vetou: „Prepáčte, zablúdili sme s manželkou, neviete nám poradiť?“

Táto krajina nie je bezpečná, ako tvrdí pán premiér. V dolinách si ľudia zamykajú brány a mamy čoraz viac kladú na srdce dcéram, že s cudzími mužmi sa nedáva do reči, že v minisukni je to nebezpečné a chodiť osamote tmavými ulicami sa nemá. V tejto krajine mladé ženy umierajú, lebo majú frajera novinára. Sú zbité, lebo rozprávajú cudzím jazykom. Sú urážané, lebo pomenúvajú veci pravými menami. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite