rád by som sa podelil o najsilnejší okamih nášho stretnutia.
V piatok na chatu prišli prví organizátori z Banskej Bystrice a Košíc. Navarili za dva hrnce kapustnice. Priatelia, z ktorých niekoľkých som nevidel už štyri mesiace, sa posadili za veľký stôl. Vo vzduchu bolo cítiť spoločenstvo. Rôznorodé, tvrdohlavé, miestami smiešne, no silné.
Začala sa debata, kto ako hodnotí rok 2018. Ak by ste čakali len pozitívne reakcie, tak sa mýlite. Počúvate Vieru z Lučenca, učiteľku, ktorá stála na námestí aj v roku 1989. Martinu z Bystrice, ktorá sa angažuje už roky, ale aj Sama, ktorý len čerstvo dovŕšil osemnástku a vnáša medzi nás mladícku revolúciu. Zazneli osobné výpovede: o ťažkostiach, skúškach osobných, vzťahových. O zápase s pokorou, snahou počúvať a túžbou budovať slušnejšie Slovensko. Samozrejme, zaznelo veľa pekných slov a vďaky. No izbou tej starej chaty znela najmä človečina.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.