Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová skončila druhá v ďalšom slalome Svetového pohára. V americkom Killingtone viedla po prvom kole, v druhom ju po chybe predstihla Michaela Schiffrin.

Študenti na barikádach

.marta Glossová .spoločnosť .história

Nebol to len sedemnásty november, keď vysokoškoláci verejne vystúpili na obranu slobody a demokracie. Od roku 1939 sme tu mali hneď niekoľko výrazných dejinných momentov, v ktorých na barikády vystúpili práve vysokoškoláci. A neostalo to nikdy bez reakcie štátu.

Študenti na barikádach PAVEL VÁCHA/ČESKÁ EDITORIÁLNÍ FOTOGRAFIE/PROFIMEDIA November 1989 Praha: Študenti zohrali kľúčovú rolu v Nežnej revolúcii, jednej z najdôležitejších udalostí v dejinách Československa.

niektoré hodnoty sa nám dnes môžu zdať samozrejmé. No aj preto si treba pripomínať, že ešte pred niekoľkými desaťročiami za ne museli odvážne bojovať mnohí disidenti, učitelia, umelci, statoční občania a takisto študenti.

1946

Parlamentné voľby v roku 1946 boli posledné slobodné voľby pred uchopením moci komunistami. Na Slovensku v nich išlo o dramatický súboj medzi Komunistickou stranou Slovenska a Demokratickou stranou, ktorá napokon vo voľbách na Slovensku zvíťazila. Členovia a funkcionári DS boli mladí ľudia, lebo „starí“ demokratickí politici, bývalí členovia predvojnových a vojnových strán – agrárnici a ľudáci – boli skompromitovaní činnosťou počas slovenského štátu. Tieto voľby boli pre študentov dôležité aj preto, lebo nový volebný zákon z roku 1946 znížil aktívne volebné právo z 26 na 21 rokov a pasívne z 21 na 18 rokov. 

Predvolebná kampaň medzi študentmi vyvrcholila demonštráciou na Svoradove (neskôr známy ako Študentský domov Mirka Nešpora). Pôvodne katolícky internát už bol poštátnený, no stále bol silnou základňou katolíckej a demokratickej mládeže. Dňa 23. mája 1946 (dva dni pred voľbami) sympatizanti DS zorganizovali polnočný sprievod mestom, ktorý sa pred Svoradovom zmenil na niekoľkotisícovú manifestáciu. Jeden z akademikov prítomných v internáte z balkóna vyzval prítomných, aby „strážili demokraciu a zabránili prieniku komunistickej totality“. Medzi manifestujúcich však vtrhli komunistickí sympatizanti a partizáni, ktorí ich fyzicky napadli. Šestnásť študentov bolo zranených kameňmi, valaškami, bezohľadnou jazdou nákladného auta, ktoré provokujúcich komunistov doviezlo, a tiež strelnými zbraňami. 

1948 

Prevzatie moci predstaviteľmi KSČ vo februári 1948 sprevádzali takisto štrajky a manifestácie, ktoré mali demonštrovať masovú podporu obyvateľstva. Menej sa už vie, že sa ozvali aj opačné hlasy. Jedným z mála verejných protestných vystúpení boli dva pochody vysokoškolákov na Pražský hrad 23. a 25. februára 1948, na ktorých sa zúčastnilo niekoľko tisíc študentov. 

Pochodujúcich študentov prijal prezident Edvard Beneš, ktorý práve rozhodoval o budúcnosti republiky. Študentská delegácia prezidenta ubezpečila o svojej podpore a vernosti a vyzvala ho, aby zabezpečil aj naďalej nezávislý a samostatný štát Čechov a Slovákov. Beneš im neurčito odpovedal, že sa bude snažiť problémy vyriešiť tak, aby došlo k dohode všetkých politických strán a aby bola v krajine zachovaná demokracia. Vieme, že sa tak už nestalo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite