krajinu pomaly sfarbujú lesy. Aj napriek vytrvalému zneužívaniu samotným štátom vo všetkých mysliteľných rovinách sa im tvrdohlavo darí zostať krásnymi, najmä v tomto období v roku. V mestách a obciach zase popri masovo prerábaných cestách ako huby po daždi vyrastajú predvolebné bilbordy. Nutno priznať, že podaktoré značne bizarné. Jeseň 2018. Zvolebnieva sa.
Komunálna politika, týkajúca sa každého jedného z nás úplne bytostne, je momentálne témou číslo jeden azda vo všetkých slovenských mestách a obciach. Pochopiteľne. S množstvom približne štyritisíc kompetencií v oblastiach napríklad dopravy, škôl, verejného poriadku, zelene, sociálnych služieb, komunálneho odpadu, kultúry či športu, z ktorých prevažná väčšina sa týka nás všetkých, ide o veľkú vec. Rozhodne netreba podceniť, komu hodiť svoj hlas.
začali sa neľútostné boje
Kandidáti to vedia. Začali sa teda neľútostné predvolebné boje. Niektorí, odhodlaní vstúpiť do komunálnej politiky so všetkou pompou, investujú do honosnej, hoci, žiaľ, často bezobsažnej kampane. Iní, čo sú už v komunálnej politike takmer inventárom a fungujú na princípe rozkrúteného detského vĺčika, sa spoliehajú na mechanizmus zotrvačníka a dúfajú, že na znovuzvolenie bude stačiť jednoducho ich notoricky známe meno. Sú takí, ktorí sa navzájom osočujú. Sú takí, ktorí napádajú iných, nech už je obetným baránkom ktokoľvek, pretože aj rétorika nenávisti je rétorikou, ktorá si svojho poslucháča nájde. No a sú aj takí, ktorí naozaj pracujú. Zodpovedne sa pripravujú na svoju budúcu úlohu zástupcov občanov. Tvoria volebné programy, ktoré sú vecné a splniteľné. Nuž, držme im palce.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.