na prvý pohľad tá otázka triafa klinec po hlavičke. Debatujete si tu o teoretických konceptoch, kým bežných ľudí trápi zápas o každodenné prežitie. Samozrejme, ak sa zamyslíme trochu viac, tá otázka je „prvoplánová“. Iste, nepopieram, že je novinársky šikovná. Odhliadnuc však od toho ukrýva v sebe fenomén, ktorý je prítomný okolo nás. Tým je priepasť, ktorú cítia bežní ľudia medzi svetom intelektuálov a elít na jednej strane a ich vlastnými každodenným problémami na druhej.
Naozaj, môže sa zdať, že akákoľvek debata nad rámec materiálneho zabezpečenia obyvateľstva štátu patrí do kategórie kaviarenských rečí ľudí, ktorí sa majú ekonomicky dobre, a preto majú čas na filozofovanie. Koniec koncov, tento problém nie je nový a nezjavil sa dnes. Je tu od čias antickej demokracie.
Ak ideme v uvažovaní ešte ďalej a premýšľame nad tým, kto sa posledné roky dostáva aj v demokratických krajinách k moci, treba sa nad týmto problémom trápiť omnoho viac. Nehovoriac o tom, že v posledných prieskumoch verejnej mienky cítiť silnú nostalgiu za socializmom, ktorý bol neslobodným režimom, no poskytoval (alebo sa tak tváril) ekonomické istoty.
Poďme však späť. Majú tieto debaty zmysel, alebo nie? Má zmysel debatovať o demokracii a uvažovať o tom, či nie je potrebný kritický update? Samozrejme, že majú zmysel a sú viac než potrebné, no nemôžu byť samoúčelné. Je nespochybniteľné, že určitý ekonomický štandard zabepečujúci každodenné slušné prežívanie je prirodzenou a mimoriadne dôležitou ľudskou vlastnosťou. Inými slovami, nikdy to nebude inak ako „chlieb náš každodenný daj nám, Pane...“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.