Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žiadne sci-fi, ale realita. Ako vyzerá Čínska digitálna diktatúra

.marína Gálisová .spoločnosť

Donedávna sci-fi scenár a sen šialených samovládcov. Čínska vláda ho uskutočňuje. Vďaka technológiám zbiera dáta o občanoch, hodnotí ich lojalitu a podľa nej im upravuje podmienky na život.

Žiadne sci-fi, ale realita. Ako vyzerá Čínska digitálna diktatúra VLADIMÍRA PČOLOVÁ Pouličné lampy so zabudovanými kamerami na pekinskom Námestí nebeského pokoja. Na území Číny je dnes podľa Australian Broadcasting Corporation umiestnených až 200 miliónov bezpečnostných kamier, ktoré sledujú pohyb ľudí a vozidiel.

ak ste dnes v Číne lojálny, produktívny a slušný občan, môžete mať z toho omnoho viac ako len pocit osobného uspokojenia. Získate prístup k lepším úverom, k lepším pracovným miestam, k lepším školám. Ak je váš sused kritický voči vláde, má nevhodné politické názory alebo sa len správa inak, ako by spoločnosť očakávala, stretne sa s obmedzeniami: neumožnia mu cestovať ani len v rámci Číny, nedostane prácu v štátnom sektore. Vlastne ani dlho nezostane vaším susedom. Lojálni občania môžu bývať v lepších štvrtiach, tých nelojálnych štát časom odstrihne od možností zlepšiť si život. 

Pýtate sa, čo je na tom prekvapivé. Podobné metódy predsa využívali totalitné režimy, na ktoré si ešte pamätáme. Lenže systém hodnotenia a výchovy občanov, ku ktorému smeruje súčasná Čína, sa líši v tom, ako vláda dovádza takmer do dokonalosti spôsob zhromažďovania údajov o občanoch. Už sa nemusí spoliehať len na légie špicľov – hoci ich služby určite len tak nezahodí.

skóre vás môže vyzdvihnúť aj potopiť

Podľa údajov, ktoré zverejnila nedávno Australian Broadcasting Corporation, je dnes na území Číny umiestnených 200 miliónov bezpečnostných kamier. Sledujú pohyb ľudí a vozidiel. Postupne ich vybavujú softvérom na rozpoznávanie tvárí, skenermi tiel a geotrackingovými sledovačmi. Aplikácie na smartfónoch sú ďalším pomocníkom vlády – cieľom je, aby sledovali dennodenné správanie čínskych občanov: preferencia určitých značiek tovaru, voľnočasové aktivity a, samozrejme, aktivity na internete.

Keď sa tieto dáta prepoja s údajmi z tradičnejších databáz, napríklad z lekárskych záznamov, z údajov o školskom prospechu, pracovných výkonoch, z bankových operácií a podobne, vznikne efektívny nástroj na hodnotenie občana: še-chuej sin-jung tchi-si, čo možno do slovenčiny prekladať dvoma spôsobmi: buď ako „systém sociálnych kreditov“, alebo ako „systém spoločenskej dôveryhodnosti“.

V jeho rámci sa pridelí občanom sociálne skóre, body za správanie. Ak budú s bodmi dobre hospodáriť, teda nezhoršia si skóre napríklad kritikou vlády na sociálnych sieťach, nebudú meškať so splátkami úverov, na pracovisku budú podávať dobré výkony, budú z toho mať prospech nielen oni, ale ešte aj ich deti. Už tým bude umožnené navštevovať lepšie školské zariadenie či krúžok.

A čo keď si niekto skóre zhorší? Môže čakať problémy, napríklad pri získavaní povolení, pri kúpe cestovných lístkov či dostupnosti služieb. Jeho skóre bude totiž prístupné aj súkromným firmám a aj ony sa ním budú riadiť. Je úplne zrejmé, akú kontrolu a ovládanie občanov tento systém umožní. Bezprecedentne efektívnu.

Aby bolo jasné, systém spoločenskej dôveryhodnosti vôbec nie je hudba vzdialenej budúcnosti. Je to otázka niekoľkých rokov. „Plán na jeho celoplošné zavedenie schválila vláda ešte v júni 2014 s tým, že do roku 2020 by sa jeho súčasťou mali stať všetci obyvatelia Číny a aj všetky firmy, mimovládne či spoločenské organizácie,“ hovorí sinológ Martin Slobodník. Firmy, vrátane zahraničných, ktoré v Číne pôsobia, sa do systému začlenili už v januári tohto roku. Martin Slobodník vysvetľuje, že systém spoločenskej dôveryhodnosti predstavuje ďalší krok v systematickom posilňovaní kontroly obyvateľstva v Číne. Je to pokračovanie trendu, ktorého začiatky môžeme datovať do druhej polovice roku 1989. „Vtedy totiž čínska komunistická strana z masových prodemokratických protestov v Pekingu a v iných mestách a tiež z pádu komunistických režimov v strednej a východnej Európe vyvodila ponaučenie, že spoločnosť treba dostať pod väčší dozor a kontrolu. Inak je moc strany v ohrození.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite