Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jan Palach obetoval seba, aby vzbudil ľud. Ako dnes rozumieť jeho radikálnemu činu?

.zuzana Kotvanová .spoločnosť

Jan Palach. Dvadsaťročný český študent histórie, ktorý sa 16. januára 1969 na Václavskom námestí upálil. Všeobecný diskurz hovorí, že na protest proti sovietskej okupácii. Takéto zdôvodnenie však nie je úplné.

Jan Palach obetoval seba, aby vzbudil ľud. Ako dnes rozumieť jeho radikálnemu činu? HENRI BUREAU/CORBIS/PROFIMEDIA Palachov protest vzbudil obrovský ohlas. Ľudia na Palachovu počesť zapaľovali sviečky, študenti držali hladovku.

palach sa neupálil iba preto, aby normalizačné komunistické vedenie donútil zmeniť politiku. Zašiel ešte ďalej: myslel na širšiu spoločnosť, na občanov, ktorí začali podliehať letargii a prijímali normalizačnú mentalitu „držať hubu a krok“. 

Ak sa dnes opýtate mladých ľudí, čo si myslia o Palachovom čine, je veľmi pravdepodobné, že buď o ňom vôbec nevedia alebo ak vedia, tak ho nechápu. Nepochopiteľný je pre nich najmä fakt, že mladý človek sa bol schopný upáliť „len“ pre politický cieľ. Raz mi jedna kamarátka povedala: „Ak by som toto mala spraviť pre Fica, tak už som dvadsaťkrát mŕtva.“  Áno, žijeme v inej dobe, nespokojnosť s politikou nemusíme prejavovať takto extrémne, môžme si napísať, čo chceme a môžeme sa kdekoľvek protestne zhromaždiť. Lenže to je práve problém: odlišnosť doby, ktorej nerozumieme. 

Pozrime sa na to, aký bol kontext Palachovho života. Narodil sa v roku 1948, pol roka po komunistickom prevrate. Jeho rodina bola v 50. rokoch poznačená znárodnením rodinnej cukrárne. Evidentná nespravodlivosť, ktorá ho musela nejakým spôsobom poznačiť. Mal veľmi rád históriu a orientoval sa aj v politických otázkach. Bol hĺbavý introvert, idealista, s veľkým citom voči nespravodlivosti a so silne zakotvenými morálnymi hodnotami. Chcel ísť študovať históriu na Univerzitu Karlovu, no nezobrali ho, tak skončil na ekonómii. Po roku to však skúsil znova s históriou, tentoraz v kombinácií s politickou ekonómiou. 

„Jeho vnútorný svet, jeho sloboda či svedomie, nedokázali mlčať.“ 

Palach si užil len jeden a pol roka vysokoškolského života, no za ten čas stihol vycestovať na brigádnický pobyt do Francúzska aj do Sovietskeho zväzu. Zažil dva rôzne svety, dva odlišné prístupy k človeku, hoci filozoficky stále inklinoval ku komunizmu. Krátko po návrate zo ZSSR zažil sovietsku inváziu. Tá sa stala v jeho živote zásadným zlomom. V tých dňoch sa živo zaujímal o dianie, rozprával sa so sovietskymi vojakmi, fotografoval okupovanú Prahu. Možno niečo podobné, ako keď sme sa vo februári dozvedeli o Kuciakovej vražde: všetci nonstop zavesení na internete, hltajúc každú novú informáciu o dianí.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite