definície sa, pravdaže, mierne líšili, no jedno mali spoločné: formuláciu prostredníctvom slovies vyjadrujúcich aktivitu. Teda nie „mať“, ale „získať“. Nie „využívať“, ale „vytvárať“ či „prispievať“. V duchu seminára s názvom „Active Youth“ to síce zrejme nie je až také prekvapujúce, predsa len to však pre mňa bol príjemný aspekt, najmä v porovnaní s oficiálnou, značne pasívnejšou definíciou Rady Európy, s ktorou sme tie naše definície neskôr porovnávali.
Patrila som tam medzi najstarších účastníkov, čo malo jeden veľmi príjemný následok – mohla som byť svedkom toho, ako sa mladí ľudia z rôznych krajín, mladší než ja, usilujú aktívne prispievať k lepšiemu životu vo svojom bezprostrednom i vzdialenejšom okolí. Niektorí doma vedú mládežnícke centrá, iní sa venujú dobrovoľníctvu, ďalší mládežníckej politike či zvyšovaniu volebnej účasti mladých. Keď sme sa naše rôznorodé aktivity neskôr snažili usporiadať do akýchsi všeobecnejších okruhov, bez väčších problémov nám ako kľúčové vyšli nasledujúce témy: vzdelávanie, dobrovoľníctvo, ľudské práva a politika/voľby.
aj nevolením vyjadrujem politický postoj
Zaujalo ma, koľko z týchto mladých, naozaj veľmi mladých ľudí intenzívne vníma potrebu aktívne sa podieľať na politickom živote svojej krajiny. Za aké pálčivé považujú problémy, akými sú prinízka volebná účasť, či už sa to týka prvovoličov, alebo elektorátu všeobecne; ďalej rozčarovanie bežného voliča z toho, že vlastne „niet koho voliť“; prinízke nároky verejnosti na volených politikov a rezignované mávnutie rukou väčšiny, keď ani toto torzo nárokov nie je po zvolení naplnené.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.