Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Privilegovaní za slušné Slovensko

.peter Nagy .spoločnosť .za slušné slovensko

Ľahko sa človeku organizujú protivládne protesty, keď vie, že za ním stojí rodina. Moja mama by namietala, pri každom proteste si odplakala svoje. Hádam mi to raz odpustí.

Privilegovaní za slušné Slovensko BORIS NÉMETH Keď budete pri najbližších voľbách vhadzovať do volebnej urny hlasovací lístok, myslite pritom zároveň aj na Jána a Martinu.

nikdy som nepochyboval o tom, že napriek svojmu strachu o mňa ma mama neprestane podporovať. Už keď som začal randiť s Katkou, mojou manželkou, veľa som jej hovoril o svojej rodine. O mojich rodičoch a súrodencoch hovorím rád, pretože som hrdý na to, z akej rodiny pochádzam. 

Obaja moji rodičia vychovali mňa a troch súrodencov. Napriek väčším vekovým rozdielom medzi mnou, bratom a sestrami boli súrodenci moji najlepší kamaráti. Nepamätám si, že by sme spolu dobre nevychádzali.  Aj keď sa predpokladá, že vzťahy v najbližšej rodine budú fungovať, nie je to samozrejmosť.

Peňazí sme v rodine nemali nazvyš, ale to nebolo dôležité. Veľa peňazí má kdekto, ale stabilný a emočne zdravý vzťah s rodinou iba hŕstka. To je ozajstný luxus, privilégium. Toto je to povestné jedno percento populácie.

Mama ma dotlačila k tomu, aby som si dokončil vysokú školu. Po bakalárovi som ju chcel nechať, no spätne oceňujem jej nátlak. Tiež ma učila, aby som držal hubu a krok. To mi nikdy veľmi nešlo.

Otec ma vychovával v kresťanských hodnotách. Každú nedeľu do kostola, pravidelne na spoveď. Ak boli roky chodenia do kostola na niečo dobré, potom to bolo uvedomenie si hodnoty ľudskej obety pre dobro druhých.

„Sú moje želania naivné? Nie, ak budú ľudia ochotní ich uskutočniť.“

Ján Kuciak nebol Ježiš Kristus, neobetoval sa za naše hriechy. Jeho skutočná obeta spočívala v jeho práci. Človek s jeho intelektom a talentom mohol robiť prácu, ktorá by mu vyniesla viac ako len novinársky plat. Avšak za posledné mesiace som z rozprávania druhých pochopil, že Jano robil investigatívu, lebo jednoducho veril, že zlo treba odhaľovať a je jedno, kto za to dostane kredit a odmenu. Mimochodom, jeho rodina mi v mnohom pripomína moju. Tiež mal milujúcich rodičov a súrodencov. Aj Jano bol privilegovaný.

Byť privilegovaný znamená byť zodpovedný – nielen za seba, ale aj za svet okolo nás. Úlohou nás privilegovaných je neustále pracovať na tom, aby ľudia, ktorí nemali toľko šťastia ako my, žili lepšie životy. Je to neprestajný záväzok, že tento svet zanecháme ako lepšie miesto. Pre mňa bol marec v podstate prvým skutočným pokusom o naplnenie tohto záväzku.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite