Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Farmári pôjdu za Matečnou len na piatich traktoroch. Ostatné vozidlá polícia nepustila.

Kiska o stave republiky: Smrť Jána a Martiny bola tragickým dôsledkom tolerovania zločincov

.andrej Kiska .spoločnosť

Andrej Kiska predniesol v Národnej rade správu o stave republiky, v ktorej upozornil na praktiky pri vyšetrovaní vraždy Jána a Martiny a tiež na to, ako v našom štáte strácame schopnosť viesť boj o dôležité témy. Prečítajte si celé znenie.

Kiska o stave republiky: Smrť Jána a Martiny bola tragickým dôsledkom tolerovania zločincov Branislav Bibel/SITA

Vážené dámy, vážení páni,

takmer pred štyrmi mesiacmi, 21. februára 2018, boli vo svojom dome vo Veľkej Mači zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, mladá archeologička Martina Kušnírová. Páchateľov do dnešného dňa nepoznáme.

Na tento ohavný zločin nadviazala najdôležitejšia správa o stave republiky v roku 2018. Bola ňou posledná reportáž Jána Kuciaka, ktorú jeho kolegovia publikovali nedokončenú týždeň po vražde. V reakciách na túto hroznú udalosť sme dostali príležitosť naplno precítiť hlbokú nedôveru k fungovaniu štátu, aká v našej spoločnosti panuje. Ale aj odhodlanie to zmeniť.

Rád by som sa v tejto súvislosti vrátil o dve desaťročia späť. Do krajiny, ktorá bola zdesená únosom syna hlavy štátu a vraždou Róberta Remiáša podobne, ako je v súčasnosti zasiahnutá vraždou novinára a jeho snúbenice. Trúfam si povedať, že to nebolo iba zavlečenie a nebola to iba vražda, ale bola to reakcia mocných na tieto zločiny, ktorá trvale poznačila ďalší vývoj Slovenskej republiky. Vládcovia si udelili amnestiu, zásadne a trvale naštrbili dôveru k právnemu štátu.

Dodnes sme sa s dôsledkami nedokázali vyrovnať, nedokázali sme potrestať vinníkov a pokúsiť sa tým zmierniť spôsobené krivdy a bolesť. Až minutý rok ste vy, poslanci národnej rady,  zrušením amnestií otvorili priestor na nápravu. Trvalo dve desaťročia, kým zvolení zástupcovia ľudu priniesli nádej, že zločiny štátnej moci nebudú navždy chránené nehoráznym aktom, ktorý prežil pád mečiarizmu aj niekoľko politických generácií.

História okolo rušenia amnestií mi dovoľuje tu v rokovacej sále Národnej rady pripomenúť — najmä predstaviteľom vládnej moci a parlamentnej väčšiny: od vašich slov a činov závisí, aká hlboká bude rana, ktorá v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zostane aj po desiatich či dvadsiatich rokoch.

Zničiť vieru v spravodlivosť je možné aj bez zneužitia právomocí, akým vtedy bolo preventívne amnestovanie páchateľov závažných zločinov — a to nedostatkom citlivosti, zodpovednosti, a odvahy konať v rozhodujúcich situáciách. Alebo, naopak, aroganciou, pocitom neobmedzenej moci a ilúziou, že politikom, ktorí vyhrali voľby, patrí štát. To, čomu Slovensko v roku 2018 čelí, nie je iba kríza dôvery v spravodlivosť a právny štát. Je to kríza viery, že politici sú ochotní a schopní vytvárať podmienky, aby sme o zlepšovaní vzťahu k štátu vôbec mohli začať hovoriť.

Táto nedôvera je generačným zlyhaním politiky na Slovensku. Ale nebuďme prekvapení, že ľudia neveria vyhláseniam o nezávislom vyšetrovaní, keď denne čítajú o pochybných obchodoch, o ľuďoch blízkych mafii vo vládnych kruhoch, o príbuzných politikov, ktorí v sebe náhle objavili podnikateľský talent a dostali sa k veľkým majetkom.

Gauneri prosperujúci z kontaktov na verejnú moc sú produktom sveta, ktorý vrcholní politickí predstavitelia roky nechali rásť a rozťahovať sa po Slovensku. Sveta, z ktorého profitovali a opierali oň vlastnú moc. Až sa vymkol spod kontroly a teraz ich drží v hrsti.

Vražda Jána a Martiny dala tomuto svetu tváre ľudských obetí. To bol dôvod, prečo desiatky tisíc ľudí išli do ulíc — aby vyjadrili nedôveru v schopnosť štátu vyrovnať sa so zločinom. Žiadne vymyslené sprisahania. Ale pochybnosť, či budú vražda a podozrenia, o ktorých Ján Kuciak písal, riadne vyšetrené. Hnev nad tým, že ani tvárou v tvár tomuto úpadku nechce vládnuca politická sila prijať zodpovednosť.

Ľudí do ulíc vyhnala aj viera, že Slovensko môže byť lepšie. Že Slovensko môže byť slušné.

Vážené dámy, vážení páni,

dôvera vo vymožiteľnosť práva a spravodlivosti je pre štát, ktorý chce prežiť ako životaschopné spoločenstvo, nevyhnutnosť. Bez viery, že dodržiavať pravidlá sa oplatí, bez istoty, že naše práva bude štát chrániť bez ohľadu na to, kto do nich zasiahol, sa spoločnosť môže rozpadnúť na jednotlivcov neochotných hľadieť na iný ako vlastný záujem. Znechutenie, nedôvera v inštitúcie a strata nádeje v lepšiu budúcnosť sú signálmi, že od toho nemusíme byť ďaleko.

Je pravda, že ľudia páchajú ohavné zločiny aj v slušných a mierumilovných  komunitách. Politici zneužívajú moc aj v najlepšie spravovaných štátoch. Ani smrť človeka nie je vždy a nevyhnutne zlyhaním systému. Zločin pôsobí v každej krajine a občas prerazí všetky zábrany.

Lenže takúto traumu dokážeme prekonať iba vtedy, ak sa v kritických chvíľach môžeme oprieť o spoločné hodnoty, o princípy, o všeobecne a všetkými rešpektované pravidlá, o dôveryhodné inštitúcie.

Môžeme zvládnuť aj ťažkú ranu, ak ľudia majú istotu, že politickí reprezentanti vytvorili podmienky na razantný postup a poskytujú úprimnú a viditeľnú podporu potrebnú na dolapenie podozrivých, odsúdenie vinníkov a zadosťučinenie pre obete.

eugen korda
Správa o stave republiky od Andreja Kisku.

Aj v tragických okamihoch plných strachu je možné zomknúť sa a hľadať cestu z krízy. Ale iba ak ľudia veria, že štátna moc je pri vymáhaní spravodlivosti ich spojencom. Nie arogantnou prekážkou, ktorú musia zdolávať protestmi na námestiach.

Tu je jadro problému. Neochota postihnúť mocných, roky potvrdzované pocity krivdy a nespravodlivosti vysvetľujú hnev, ktorý mnohí cítia. Nedôvera vytvorila kontext, v ktorom si nemalá časť verejnosti myslí, že bez tlaku nebude štát schopný a ochotný pravdivo vyšetriť ani len popravu dvoch mladých ľudí.

Dodnes nevieme, kto zavraždil Jána a Martinu. Ich smrť však pravdepodobne bola tragickým zhmotnením dôsledkov tolerovania zločinného správania. Zločinov, o ktorých na vlastné riziko informovali len odvážni novinári. Zločinov, ktorým sa politické vedenie krajiny roky nečinne prizeralo.

Ak existuje úprimná vôľa hľadať spôsob, ako začať kriesiť dôveru verejnosti, je nevyhnutné vrátiť sa k vyšetrovaniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Začiatkom marca som povedal: „Verím, že tento prípad riešia najlepší vyšetrovatelia a vraždu dvoch mladých ľudí chcú vyriešiť.” A ako prezident Slovenskej republiky som požiadal všetkých ľudí, aby sme im dôverovali.

Na to, aby som rovnakú výzvu mohol zopakovať, potrebujem spolu s verejnosťou signál, že zodpovední majú odvahu zmeniť sa. Očakávam, že ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru sa pridajú k snahe Generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili.

Vyzývam vedenie rezortu vnútra, aby urobilo a vo vhodnej forme zverejnilo hodnotenie priebehu vyšetrovania, ktoré odpovie na pochybnosti o postupe polície a jej vedenia. Pochybnosti, ktoré — pevne dúfam pre dobro Slovenskej republiky — sú prevažne nedorozumeniami, nie prejavmi zbabraného vyšetrovania zločinu, ktorý otriasol spoločnosťou a vyvolal vážnu politickú krízu.

Čakáme na pravdivé odpovede na viaceré otázky. Napríklad, prečo nebol na miesto činu povolaný znalec v oblasti súdneho lekárstva.

Prečo bývalý policajný prezident takmer denne miatol verejnosť rôznymi verziami smeru vyšetrovania, v rozpore s embargom vyhláseným prokuratúrou.

Prečo v rozhodujúcich týždňoch po vražde Slovensko váhalo s využitím medzinárodnej pomoci.

Prečo bol na mieste činu bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA a prečo o tom bývalý policajný prezident klamal.

Prečo mali prístup k prípadu ľudia, o ktorých Ján Kuciak písal a ktorí mali byť súčasťou vyšetrovacích verzií.

Prečo sa polícia snažila získať informácie z telefónu českej spolupracovníčky zavraždeného novinára amatérskym postupom, ktorý vyvolal medzinárodnú hanbu.

Prečo viac rešpektu dostal od polície človek, ktorý sa verejne vyhráža novinárom, než žurnalistka, ktorá dobrovoľne spolupracuje na vyšetrení vraždy.

Doterajšie odpovede sú nedostatočné. Odrážajú zásadný problém: nedostatok citlivosti od tých, ktorých poslaním má byť služba verejnosti. Príliš dlho bola hlavným princípom komunikácie vedenia rezortu vnútra snaha zapierať. Prvým krokom na ceste k dôvere je preto začať odpovedať poctivo a priamo.

Slovensko potrebuje políciu, ktorá bude plniť svoju úlohu pomáhať a chrániť. To dokáže iba inštitúcia, ktorá láka odvážnych ľudí so zmyslom pre spravodlivosť. Nie polícia, ktorá na papieri robí všetko dobre, ale vyše polovica obyvateľov jej neverí.

Policajti a prokurátori potrebujú priestor slobodne vyšetrovať trestné činy. Bez neprimeraných zásahov do ich práce, šikanovania, prepúšťania kvalitných vyšetrovateľov, ktoré rozkladá morálku, podporuje pasivitu a priemernosť. V dobrej polícii je odmeňovaná odvaha a poctivosť.

Je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami, ako sú napríklad migranti. Namiesto toho sa venovať organizovanému zločinu a extrémizmu. Nech elitné jednotky nenaháňajú bonboniéry a päťdesiateurovú korupciu, kým mnohomiliónovú kriminalitu bielych golierov pozorujú z úctivej vzdialenosti.

Povinnosťou vedenia polície je vyvodiť dôsledky za pochybenia, aké sme videli pri zásahoch v Moldave nad Bodvou, v Medveďove alebo v Zborove. Krytie zlyhaní nie je prejavom rešpektu k policajnému povolaniu. Je to spôsob, ako pestovať neúctu k právam iných a podhubie na zneužívanie právomoci.

Dobre riadený a trénovaný policajt nemusí porušovať pravidlá, aby zaistil bezpečnosť a vyšetril zločin. Slovensko nie je jediným štátom, kde polícia rieši problematické komunity. Ani jedinou krajinou, kde sa vyšetrujú únosy detí. Ak to inde dokážu v rámci pravidiel, bez násilia, s rešpektom k ľudským právam, zvládneme to aj my.

Dámy a páni,

všetci potrebujeme právny štát. Zrozumiteľné zákony, ktoré problémy bežného života pomáhajú riešiť a nevytvárajú nové. Úrady a políciu, ktoré pravidlá privádzajú do života spravodlivo a nezneužívajú ich na šikanovanie nepohodlných. Súdy, ktorých rozhodovanie je včasné a predvídateľné. Ústavný súd, ktorý je dôveryhodným ochrancom ústavných princípov a hodnôt.

Vyviesť Slovensko z krízy dôvery je náročný proces. Vyžiada si veľké a odvážne zmeny, aj každodenné malé a poctivé kroky. Podporu verejnosti si v tejto snahe dokážeme získať iba otvorenou a citlivou komunikáciou. Nikto by nemal počítať s tým, že ľudia budú tolerovať polovičaté kroky a roky čakať na výsledky.

Vám, poslancom a členom vlády, občania zverili moc viesť krajinu. Ľudia, pre ktorých je vražda Jána a Martiny či nedávna brutálna smrť Henryho symbolom zanedbanej spravodlivosti a neschopnosti štátu chrániť životy, čakajú odpoveď, či to myslíte vážne. Čakajú na signál, že existuje politická vôľa vrátiť Slovenskú republiku späť na cestu vedúcu k zastaveniu úpadku právneho štátu.

Príležitosť sa naskytne čoskoro, keď budete rozhodovať o dôležitých zákonoch týkajúcich sa polície aj Ústavného súdu. Niet dôvodu, aby sme sa uspokojili s podpriemernými riešeniami. Môžeme dosiahnuť zmeny, ktoré budú citlivé, poctivé aj odvážne a môžu zlepšiť systém zabezpečenia a vymáhania spravodlivosti.

Voľba je vo vašich rukách. Od vašich rozhodnutí závisí, ako si budeme rok 2018 pamätať. Či ako premárnenú príležitosť, ktorá ostane zdrojom konšpirácií, špekulácií, nevyšetrených podozrení a trvalým prameňom nedôvery k politike aj medzi ľuďmi navzájom. Alebo ako obdobie, v ktorom sme sa vzchopili a začali robiť všetko potrebné pre obnovenie dôvery ľudí v štát.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite