Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

AD Lukáš Krajčír: Šrobárov varovný prst

.peter Skladaný .spoločnosť .listy

Pri čítaní týchto výborných historizujúcich textov si človek uvedomí minimálne dve veci: prvá je, ako málo vieme o velikánoch našich (nielen moderných) politických dejín.

pritom taký „ministerský predseda“ z roku 1918 Vavro Šrobár sa v rebríčku národných piedestálov môže radiť minimálne niekde medzi Mikuláša Dzurindu a Milana Rastislava Štefánika. 

Druhá vec, ktorá až zarazí, je podobnosť problémov, ktorým čelil Šrobár už pred 100 rokmi s tými problémami dnešnými. Nie, korupcia je teraz iste oveľa horšia, a ani v čele štátu vtedy nesedela mafia. Skôr si možno všimnúť problematické verejné vzdelávanie tej doby, ktoré bolo ťažiskom Šrobárovho úsilia a v jeho reforme videl aj riešenie mnohých spoločenských problémov. Keď sledujeme Šrobárov zápas s dobovým malomeštiactvom, s apatiou verejnosti, s dedinským primitivizmom, s morálnym deficitom obyvateľstva, s politickou negramotnosťou  pospolitého ľudu a nastupujúcim ľudáctvom; môžeme pokojne nastaviť takéto zrkadlo aj dnešným časom... Ako píše autor, Šrobár nachádza východisko z týchto neduhov najmä vo vzdelávaní obyvateľstva, a to nielen v tom inštitucionálnom (obsahová a metodická reforma základných, stredných a vysokých škôl), ale zároveň vo vzdelávaní prostého vidieckeho ľudu na princípe prirodzenej autority (lokálna inteligencia na vidieku a jej spoločensky zodpovedajúca úloha miestneho významu voči menej vnímavým spoluobčanom).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite