Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Strmhlavý pád Facebooku

.marína Gálisová .spoločnosť

Biele písmeno f v modrom políčku je pre mnohých používateľov internetu to prvé, na čo ráno kliknú. Nachádzajú tu to, čo chcú: mix osobných príbehov a správ z veľkého sveta, klebety, zábavu, niečo pre ego. Ale čoskoro môže byť všetko inak.

Strmhlavý pád Facebooku LODI FRANCK/SIPA PRESS/PROFIMEDIA Facebook ako každá bezplatná služba si na oplátku od svojich používateľov vždy niečo zoberie.

minulý týždeň prepukol obrovský škandál, ktorý sa týka osobných údajov používateľov Facebooku. V podstate potvrdil to, čoho sa odborná i laická verejnosť dávno obávala – že súkromie v digitálnom svete je ilúzia. A tiež, že s údajmi, ktoré dávame k dispozícii, hoci o tom vždy nevieme, dokážu určití ľudia a určité firmy robiť zázraky – v negatívnom zmysle. Mapujú naše spotrebiteľské, voličské, osobné rozhodnutia a následne ich aj ovplyvňujú. Inými slovami, ak si myslíte, že ste kupovali, volili či vyrážali na víkend s vedomím, že to vzišlo len a len z vašej vlastnej hlavy a vôle, mohli ste sa mýliť. Ale je to pravda? Nie je to náhodou len ďalšia konšpiračná teória?

nevinný test?

Pozrime sa na zatiaľ známe fakty. V roku 2013 dostali používatelia Facebooku možnosť zapojiť sa do kvízu a pomocou neho pre zábavu zistiť, aký osobnostný typ predstavujú. Kvíz vyvinul akademik špecializovaný na neurológiu a psychológiu Aleksandr Kogan, ktorý pôsobí na Cambridgeskej univerzite. Aplikácia vyzerala neškodne, ale robila toho viac, než používateľ čakal. Každý, kto si test spravil, poskytol aplikácii svoje osobné údaje a zároveň jej – nevedomky – otvoril prístup k osobným údajom svojich fejsbúkových priateľov. Isteže, každá bezplatná služba, teda aj Facebook, funguje tak, že od svojich používateľov na oplátku vždy niečo zoberie – napríklad osobné údaje. S tým treba počítať.

Určite však nikto automaticky nepočíta s tým, že jeho osobné údaje vzápätí získa ešte tretia strana, môže s nimi obchodovať alebo ich použije napríklad na ovplyvnenie výsledkov volieb.

„Skepsa by nám nemala brániť v ostražitosti.“ 

A toto sa údajne odohralo s dátami, ktoré získala Koganova aplikácia. Aleksandr Kogan tieto dáta pravdepodobne posunul – nie zadarmo – firme SCL. SCL je v podstate materskou spoločnosťou firmy Cambridge Analytica (CA napriek názvu nemá s Cambridgeskou univerzitou nič spoločné). Cambridge Analytica použila dáta po svojom: prišli jej vhod, keď sa zapojila do predvolebnej kampane Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Na základe týchto dát cielila inzeráty na používateľov Facebooku až tak presne, že údajne ovplyvnila ich rozhodnutie, ktorému kandidátovi dajú hlas.  Metódy, ktorými pracovala, vyšli zo psychometrie, vypracovanej výskumníkom Michalom Kosinskim – a Kosinski sám ich označuje za potenciálne nebezpečné.

Cambridge Analytica sa vôbec netají tým, že v predvolebnej kampani v USA sa venovala psychometricky cielenej reklame. Práve naopak, chváli sa: víťazstvo Donalda Trumpa pripisuje svojmu pôsobeniu. Spojenie s Facebookom už zahmlieva – tvrdí, že dáta získané od Kogana nepoužila. Ale dá sa tomu veriť?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite