dlhé roky to bolo tak, že keď Oxfam povedal – v tomto kúte sveta je problém, tam treba ísť, investovať, pomáhať – nikto nič nespochybnil. A keď Oxfam uviedol, koľko peňazí z verejných zdrojov potrebuje, v zásade dostal to, čo pýtal. Na Oxfam sa nesiahalo.
O to väčší šok nastal, keď tento rok vďaka novinám The Times vyšlo najavo, že krátko po ničivom zemetrasení na Haiti (odohralo sa v roku 2010), niektorí pracovníci Oxfamu v rámci svojej haitskej misie udržiavali sexuálne kontakty s miestnymi obyvateľmi. To by až tak neprekvapilo, ale pravdepodobne podmieňovali poskytovanie pomoci sexuálnymi službami a vôbec svojím správaním narúšali dôstojnosť už aj tak dosť postihnutých Haiťanov. Prišli dva typy reakcií. Niektorí s kritikou Oxfamu nesúhlasili a tvrdili, že nemožno pre výstrelky jednotlivcov zatracovať celú organizáciu. Iní však argumentovali, že také jednoduché to nebude. Tak či onak, je z toho obrovský škandál.
Jednou z hlavných tvárí tohto škandálu je Roland van Hauwermeiren, bývalý riaditeľ pobočky Oxfam na Haiti. Bol obvinený, že za jeho pôsobenia sa toleroval sex pracovníkov Oxfamu s haitskými prostitútkami, pričom niektoré ešte možno neboli ani plnoleté. Roland van Hauwermeiren spočiatku tvrdil, že nič zlé nevykonal, potom pripustil, že aj on na Haiti nadviazal intímny vzťah s jednou miestnou ženou, ale že šlo o „zrelú a inteligentnú dámu“, žiadnu nedospelú platenú sexuálnu silu. Nanešťastie pre van Hauwermeirena, dotyčná dáma bola zároveň prijímateľkou pomoci od Oxfamu. A to je veľmi, veľmi nepríjemné. Prečo?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.