Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ministerstvo pre osamelosť

.marína Gálisová .spoločnosť

Kto sa cíti osamelý, má väčšiu pravdepodobnosť, že vážne ochorie. Podľa odborných štúdií sú osamelí ľudia častejšie obeťami demencie, vysokého krvného tlaku a skorej úmrtnosti. Do chorobopisu vám osamelosť nezapíšu. No vo Veľkej Británii už vzniká ministerstvo osamelosti.

Ministerstvo pre osamelosť TIM CORDELL/STOCKIMO/ALAMY/PROFIMEDIA Osamelosť je ako epidémia a postihuje najviac starých ľudí, ktorí často nemajú nikoho, s kým by sa porozprávali.

britská ministerka pre osamelosť sa volá Tracey Crouchová. Doteraz mala na starosti rezort športu, ktorý jej aj ponechali. Od tohto roku má však Crouchová tvoriť aj stratégiu boja so spoločenskou izoláciou a osamelosťou, ktorá v Británii predstavuje vážny problém. Podľa údajov, ktoré má k dispozícii tamojšia vláda, nadobúda fenomén osamelosti hrozivé rozmery. Väčšina ľudí nad 75 rokov žije sama a približne 200-tisíc starších ľudí „sa vyše mesiaca nezhováralo s priateľom alebo príbuzným,“ uvádza agentúra Reuters. A to nie je všetko. 24 percent britských rodičov sa vždy alebo často cíti osamelých, 62 percent tínedžerov sa občas posťažuje na pocit opustenosti. Osobitnou kapitolou sú zdravotne postihnutí – až polovica z nich má okrem svojho hlavného hendikepu aj pocit, že sú sami a izolovaní.

42-ročná Tracey Crouchová preberá symbolickú štafetu od Komisie Jo Coxovej, ktorú založili na počesť zavraždenej poslankyne (v roku 2016 sa stala obeťou extrémistu). Nebohá Jo Coxová pociťovala problém osamelosti veľmi bytostne a bola odhodlaná podniknúť iniciatívu, ktorá by tento spoločenský jav riešila. Od januára sa teda téme bude venovať ministerstvo osamelosti. Premiérka Theresa Mayová uvítala jeho vznik slovami: „Chcem prijať túto výzvu, ktorá nás všetkých, našu spoločnosť nabáda, aby sme riešili osamotenosť starých, osamotenosť opatrovateľov, osamelosť ľudí, ktorí stratili niekoho blízkeho, ľudí, ktorí sa nemajú s kým rozprávať, s kým zdieľať svoje myšlienky a zážitky.“ Vláda oznámila, že Národný štatistický úrad vypracuje metódu na meranie osamelosti, a zároveň bude vyčlenený rozpočet na tento problém.

Kabinet konzervatívcov však počúva aj kritiku – práve ich vláda v rámci okresávania verejnej sféry skrátila rozpočty pre ustanovizne, ako sú knižnice či denné stacionáre. Osamelí ľudia v nich nachádzajú svoju komunitu. 

To, že ministerstvo vzniklo práve v januári, nie je náhodné. Briti si osobitne v zimných mesiacoch uvedomujú, akí sú ľudia, žijúci osamelo, zraniteľní. Človek, ktorý žije sám vo veľkom dome, nemá prostriedky na jeho údržbu a vykurovanie, je potenciálnou obeťou podchladenia, úrazu, choroby.

„Ešte aj vo chvíľach, keď by si mali naplno užívať spoločnosť, zabúdajú sa vynoriť zo svojich úvah.“

A to je len jeden z viacerých problémov. Odhadom 1,2 milióna ľudí v Británii trpí „chronickou“ osamelosťou, ktorá súvisí s ich zhoršeným fyzickým a duševným stavom a s častejším využívaním všeobecných lekárov, nemocníc a sociálnych služieb. Štatistici dokonca vyčíslili „náklady na osamelosť“ – za desaťročie života osamelého staršieho človeka to predstavuje 6 tisíc libier. Z rozličných výpočtov vyplynulo, že ak by sa osamelosť v spoločnosti minimalizovala, celkovo by ekonomika ušetrila 3,6 milióna za päť rokov.

„Osamelosť už nie je len osobným nešťastím, stala sa z nej celospoločenská epidémia,“ vyjadrila sa labouristická poslankyňa Rachel Reevesová, ktorá spolupredsedá Komisii Jo Coxovej. „Ak sa s týmto problémom efektívne vysporiadame, Británia bude nielen šťastnejšia, ale aj zdravšia.“

osamelí bývajú aj mladí

Ono to však ani s tými číslami nie je celkom jednoznačné. Fakt, že vzniklo ministerstvo osamelosti, na jednej strane poukazuje na závažnosť tohto problému, na druhej strane zvádza k myšlienke, že osamelosť je už niečo presne definovateľné a uchopiteľné. Sú však rôzne druhy osamelosti.  A každý vníma osamelosť inak.

Bolo by chybou spájať si osamelosť iba so starobou či so sociálnou izoláciou. Po prvé, osamelosť je subjektívny pocit, nie merateľný jav. Nie je to samota – je to skôr negatívne prežívanie. Niekto môže byť objektívne sociálne izolovaný, napríklad žije sám bez partnera či zostal v strednom veku „kvázisingle“ po odchode detí z domu, a predsa o ňom nevyhnutne neplatí, že je zároveň osamelý. Sú totiž jedinci, ktorí samotu znášajú relatívne dobre, ba nájdu sa aj takí, ktorí ju preferujú. Osamelosť sa u nich neprejaví.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite