Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď môžeme byť iracionálni

.anton Vydra .spoločnosť

Potrebuje moderný človek sviatočné okamihy alebo si vystačí s dočasným voľnom, ktoré pretne vypäté tempo jeho pracovných dní? Čo s nami sviatky robia a aké registre našej psychiky dokážu otvárať?

Keď môžeme byť iracionálni Boris NÉMETH

delenie času na každodennosť a sviatočnosť je typickou ľudskou formou správania. Odborne sa to nazýva antropologická konštanta. Neexistuje totiž nijaká ľudská spoločnosť ani nijaký kmeň, ktorý by sa k času nesprával práve takto. Nie je to pritom iba pragmatické a celkom racionálne striedanie pracovných dní s dňami voľna, aby náš organizmus na chvíľu „vypol“ a „nemyslel“ na prácu. Sviatočné okamihy sú predsa len iná kategória, hoci sa neraz s voľnom prekrývajú. S týmito okamihmi nakladáme rôzne: od aktívneho slávenia cez oddych, šport, domáce roboty až po pasivitu, či dokonca nudu. Tak či onak, od určitých momentov v plynutí času očakávame od seba aj od svojho okolia špecifické správanie: chceme dočasne zmeniť zabehnutú rutinu každodennosti: oblečením, spôsobmi alebo rečou. A práve tieto momenty sú skutočným fenoménom sviatočnosti, lebo prerývajú bežný chod plynutia času. Sviatočnosť je výnimočnosť.

politika sviatku

Keď vstupujem do Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, je už advent v plnom prúde. Na stoloch je aj tu vianočná výzdoba, čečina, sviece. Etnológovia Katarína Popelková a Juraj Zajonc už sviatkom venovali tretí výskumný projekt a napriek tomu ich táto téma vždy niečím prekvapí.

Naše slávenie sviatkov podľa nich formuje najmä komunita, v ktorej žijeme: od rodiny cez spoločenstvo priateľov, známych a kolegov alebo cez príslušnosť k cirkvi až po štát, ktorý ľuďom ponúka niektoré dni so špecifickými hodnotami. Výber štátnych sviatkov a spôsob, akým sa k nim politici hlásia a ako na ne reagujú občania, je pre etnológov vynikajúcim obrazom stavu spoločnosti. U nás napríklad neexistuje konsenzus vo výklade obsahu ani jedného (!) zo štátnych sviatkov, ktorý by sme pokladali za univerzálny. Pretože ako sa striedajú politické garnitúry, tak sa dostávajú do popredia tie sviatky, ktoré sú pre vládnucich politikov dôležité. Pre pravicovo orientované vlády je najvýznamnejším dňom 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu, pre iné to môže byť výročie Slovenského národného povstania alebo sviatok Cyrila a Metoda. Sviatok sa tak stáva prostriedkom na šírenie politických posolstiev. Sviatok je teda aj čosi ako politická nálepka či odznak, s ktorými sa identifikujú prívrženci určitého politického razenia.

„Sú tri sviatky, ktoré majú medzi tými ostatnými zvláštne postavenie – sú nezrušiteľné a neotrasiteľné, počas nich sú vlaky totálne obsadené a všetky tri sa spájajú so sviecami.“

Sú krajiny, kde je to inak. Majú aj univerzálnejšie štátne sviatky. Napríklad k Dňu nezávislosti v Poľsku sa hlásia naozaj rôznorodé skupiny: pravica, ľavica, extrémisti, veriaci či ateisti. Socializmus sa u nás pokúsil vytvoriť podobný deň z 1. mája ako Sviatku práce, no oslavuje sa veľmi rôzne. No ak aj je tento deň pre niekoho zbytočným sviatkom, predsa len nemá nik ochotu nahradiť ho pracovným dňom: toto voľno počas vrcholiacej jari si radi ponecháme a vyplníme vlastnými aktivitami.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite