ako váš projekt vznikol?
Ešte pred pätnástimi rokmi, v máji 2002. Bola to iniciatíva nitrianskych vysokoškolákov, keď nastal boom takzvaného harm reduction, znižovania rizík. Neboli to ľahké začiatky, pretože skĺbiť prácu študentov s prevažne full-time výkonom na ulici je náročné.
prečo ten názov – Storm?
To už nikto nevie. Chceli sme spraviť búrku v priestore, ktorý ešte nebol zasiahnutý štátom ani tretím sektorom. Neboli sme v tom jediní, asi päť rokov pred nami vznikli bratislavské projekty Prima a Odyseus. Bolo tu ešte niekoľko podobných iniciatív, ale keď nedokázali finančne zabezpečiť chod organizácie, skončili.
z čoho žijete vy?
Projektové výzvy, nórske fondy, nadácie, donori, príspevky od miest Trnava, Sereď a Nitra, kde pôsobíme. Celý náš ročný rozpočet sa pohybuje vo výške asi stotisíc eur, takže nájsť tie prostriedky si vyžaduje veľa úsilia.
koľko vás je?
Dvadsiati sme členmi združenia, piati tvoríme akési koordinátorské jadro. Tí ostatní sa venujú priamej činnosti s klientmi v teréne: s užívateľmi drog, s deťmi na sídlisku, v školách.
prečo ste sa rozhodli stať sa streetworkerom?
Pôvodne som chcel pracovať v štátnej správe, na polícii. Trochu ma však zarážalo, že sa u nás všetko robilo len cez represiu a mne sa zdalo, že sa málo dbá na prevenciu. Navyše Sereď, kde som vyrastal, mala povesť drogového brlohu, prostitúcie a mesta strachu, kde nikto nechce žiť. Nebola to pravda ani vtedy a ešte menej je to pravda dnes. No štvalo ma, že každý o tom takto hovorí, a nikto s tým nič nerobí.
keď ste začali chodiť do terénu, aké to bolo?
Nechcem to dehonestovať, ale najskôr to vyzeralo ako nejaká hra, výmena striekačiek užívateľom drog, osobám v sexbiznise. Postupom času sa na to pozerám inak, profesionálnejšie.
„Sexbiznis je najrýchlejšia a zároveň najrizikovejšia činnosť, akou si ženy dokážu zarobiť na drogy.“
a projekt čistenia miest od injekčných striekačiek ste mali od začiatku?
Nie, vzniklo to asi pred siedmimi rokmi, ale úplne sme to rozbehli pred štyrmi rokmi. Viac sme začali informovať o tom, že injekčné striekačky môžu byť nebezpečné, že tu ide o verejné zdravie nás všetkých. Postupne sme do toho zapojili aj mestá. Iba v Trnave sme naposledy za jednu hodinu vyzbierali osemnásť striekačiek na štyroch miestach. Nedávno sme na jednom trnavskom sídlisku (známa Linčianska) našli za polhodinu asi šesť ihiel.
kde všade tie ihly nachádzate?
Kde sa nachádzajú užívatelia drog, tam sa nachádzajú aj striekačky. A užívatelia drog sa nachádzajú po celom meste, pretože sa po ňom pohybujú tak ako ostatní. Ako keď fajčiar zahodí ohorok cigarety, tak oni zahodia striekačku.
len tak?
Dôvody môžu byť rôzne: nechcú ju mať pri sebe, lebo niekde zazreli policajtov, alebo ju nechcú mať zo zdravotných dôvodov, lebo sa boja, že sa pichnú, pretože stratili kryt od ihly. Možno ju nemajú kam zahodiť, pretože na to neexistujú nejaké určené nádoby. A možno ju len stratili. V Trnave sa nájde najviac striekačiek na spomínanej Linčianskej, ale takisto na kopčeku Agátka, kde je neďaleko veľké detské ihrisko.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.