prvé, čo treba povedať, je toto: šesťdesiatdva signatárov nepatrí medzi takých renomovaných teológov, ktorí by mali určovať, kam má smerovať teologické myslenie v súčasnosti a už vôbec, kam má smerovať dnešná Katolícka cirkev.
Taliansky katolícky denník Avvenire, ktorý vydáva Konferencia talianskych biskupov, sa po zverejnení dokumentu ohradil voči obvineniam vzneseným proti pápežovi Františkovi. Výpovedným na texte, ktorý pápežovi pripisuje heretické postoje, je už zastúpenie niekoľkých mien signatárov. Tak napríklad Ettore Gotti Tedeschi, bývalý šéf vatikánskej banky, ktorý bol odvolaný po kauze prepierania špinavých peňazí. Ďalej Bernard Fellay, švajčiarsky lefébvrista a silne tradicionalistický biskup. Alebo Antonio Livi, filozoficky ukotvený v tom type realizmu, ktorý je už medzi filozofmi len historickou záležitosťou. Tento typ myslenia dnes sotvakto pokladá za určujúci. No nikomu nemožno upierať právo na názor, teda až dovtedy, kým sa netvári, že ako jediný zastupuje skutočné magistérium, učiteľský úrad cirkvi.
bratské napomenutie. Naozaj?
To, čo azda signatárom takzvaného „Bratského napomenutia pre šírenie heréz“ prekáža najviac, je pápežská postsynodálna exhortácia Amoris laetitia (písali sme o nej širšie v čísle 16/2016). Odkedy bola publikovaná, odvtedy proti nej tradicionalisti vedú doslova ideologickú vojnu. Zamlčiavajú a ignorujú pritom priehľadný fakt, že exhortácia je výsledkom dvoch cirkevných synod, ktorým predchádzal dotazníkový prieskum na diecéznej úrovni, kde sa mohli viacerí vyjadriť k tomu, ako vnímajú niektoré z nastolených tém. Možnosť reagovať teda bola a keďže najvyššou formou rozhodovania v Katolíckej cirkvi je synoda, to bolo aj miesto, kde mali zaznieť námietky, na čo pápež František neraz priamo vyzýval.
Šéfredaktor denníka Avvenire Luciano Moia napísal, že šesťdesiatdva signatárov úplne odhliada od toho, „že Amoris laetitia v sebe zahŕňa 87 percent z toho, o čom bola reč na oboch synodách, ktoré sa konali v rokoch 2014 a 2015. Nie je to výsledok nejakého pápežovho osobného vynálezu, ale výsledok synodálnej cesty, na ktorej sa zúčastnilo viac než tristo biskupov, kardinálov a teológov.“ Moia argumentuje, že synoda ako najvyššia forma rozhodovania o smerovaní v cirkvi stojí vždy proti akejkoľvek doktrinálnej rigidite a žiada od cirkvi obnovený postoj prijatia, porozumenia a citlivosti. Aj preto nazýva tézy petície, ktorá medzi veriacich vniesla zmätok, „jasnými manipuláciami proti pápežovi Františkovi“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.