Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako končia socialistické paláce

.denisa Gdovinová .spoločnosť

Pre niekoho opacha, pre niekoho fetiš socializmu. Každé významnejšie mesto muselo mať v časoch socializmu monumentálny zjazdový palác či palác kultúry. A každé porevolučné mesto stálo pred rovnakou otázkou: zbúrať tú čudnú stavbu alebo jej nájsť nové využitie?

Ako končia socialistické paláce BORIS NÉMETH

až dvadsaťosem rokov vydržal túto otázku ignorovať bratislavský zjazdový palác – Dom odborov Istropolis. Pritom stojí v jednej z najrušnejších častí mesta, na Trnavskom mýte, obkľúčený hlavnými dopravnými tepnami. Jeho okolie sa menilo a modernizovalo, nie je to tak dávno, čo tu vyrástlo nové obchodné centrum s hotelom. No Istropolis sa príliš nemenil, akurát v ňom pribudli rôzne drobné prevádzky od indických potravín až po bezpečnostné dvere. Istropolis prežil všetky zmeny a osvojila si ho aj generácia, ktorá si socializmus vôbec nepamätá. Ráno sa na tunajšom parkovisku stretávali pri autobuse cestou na školský výlet, po večeroch tu mládež nerušene skejtovala. 

Monumentálna budova už dávno prišla o svoju pôvodnú funkciu a novú nenašla. Aj keď jej veľké sály, ktoré si zachovali kvalitnú akustiku, občas hostia veľké akcie – naposledy koncert k 70. narodeninám Mariána Vargu či odovzdávanie cien pre reklamné agentúry Zlatý klinec. 

Prišiel čas, aby sa skončilo občasné a náhodné využívanie takej obrovskej stavby v centre mesta. Slovenskí odborári predali Istropolis dvojici developerov Immocamp a YIT. Najmä Immocamp má na Trnavskom mýte svoje záujmy, stojí za vybudovaním neďalekého obchodného domu Central a vlastní aj podchod, ktorý plánuje inovovať. Teraz do svojej vízie zahrnie aj obrovský Istropolis. Budovu, ktorá ako prvá pred polstoročím položila základy Trnavského mýta. 

odborársky solitér

Pred ním stálo na tomto miesto obrovské trhovisko ako logické využitie prázdneho miesta pri dopravných tepnách. V roku 1956 vypísali odbory architektonickú súťaž pre Dom odborov. Porota v anonymnej súťaži neudelila prvé miesto, ale keď otvorila obálky s výslednými menami, zostala prekvapená. Druhú, tretiu a tretiu zníženú cenu dostal jeden a ten istý tím architektov – Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Vtedy ešte mladí architekti sa práve vrátili do Bratislavy po štúdiách v Prahe a bol to pre nich prvý veľký úspech. No museli počkať až do roku 1981, kým sa stavba nedokončila. 

Za ten čas sa projekt niekoľkokrát menil a odrazili sa na ňom aj štýly, na ktorých architekti dospievali. Podľa historičky architektúry Kataríny Andrášiovej, ktorá sa už dlho zaoberá tvorbou trojice architektov, bol Istropolis netradičným zjazdovým palácom. Nebola to jedna obrovská masa, ale skôr komplex viacerých nižších stavieb rozdelených podľa funkcie a s výraznou výškovou budovou. Tá vznikla ako prvá a podľa Andrášiovej je to ešte kvalitný funkcionalizmus. Neskôr vznikali mohutnejšie nižšie stavby, pri ktorých už vidno aj vplyvy brutalizmu zo 70. rokov. 

„Istropolis prežil všetky zmeny a osvojila si ho aj generácia, ktorá si socializmus vôbec nepamätá.“

Andrášiová argumentuje, že popri zjazdových palácoch v Prahe či v Berlíne bol ten bratislavský neporovnateľne kvalitnejší. Svedčí o tom aj dôraz architektov na umelecké diela v budove. Presadili, aby strop veľkej sály s kvalitnou akustikou vyrobil sochár Jozef Jankovič. Informačný systém vytvoril výtvarník Oleg Fintora, krásnu fontánu v zadnom nádvorí Pavel Mikšík. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite