jeho majetok sa konzervatívne odhaduje na 400 miliónov dolárov. Má na konte bestsellery ako Carrie, Mŕtva zóna, To alebo Temná veža (ktorej filmová podoba je teraz tiež v kinách). Vyrastal však vo veľmi skromných pomeroch: matka bola samoživiteľka, keďže otec jej dvoch synov, Davida a Stephena, sa jedného dňa vyparil ako gáfor. Zostala bez peňazí, a keby jej nepomohla širšia rodina, asi by to pani Kingová nezvládla.
Steve sa v detstve musel uskromňovať, no na komiksy, knihy a filmy mu nejaké centy vždy naškriabala. Bohatú predstavivosť sýtil príbehmi, a keď sa raz rozhodol, že aj sám nejaký vytvorí, zrodila sa prvá z jeho závislostí. Na rozdiel od ostatných drog ju užíva dodnes – hoci predal vyše 350 miliónov výtlačkov svojich kníh a z finančných dôvodov by už nemusel stvoriť ani riadok, predsa stále píše – okolo štyroch až šiestich hodín denne. Písanie totiž zbožňuje.
„Vtiahne vás najmä preto, lebo jeho ľudskí hrdinovia sú z mäsa a kostí.“
Prvý dolár za tvorbu mu dala mama, keď napísal štyri originálne rozprávky o zvieratkách s magickými schopnosťami, ktoré cestovali po svete a pomáhali deťom. Za každú mal dvadsaťpäť centov a najmä povzbudenie: „Mama vyhlásila: ‚Je to také dobré, že by to mohli vydať v nejakej knihe.‘ Nikdy predtým ani potom som sa žiadnej pochvale tak nepotešil.“
šťastena zasiahla, keď bol na dne
Dlho ani nijakú ďalšiu pochvalu nedostával. Už prvú poviedku, ktorú poslal do časopisu, mu vrátili. „Keď mi Mystery Magazine poslal zamietavú odpoveď,“ hovorí v knihe O písaní, „vzal som klinec, zatĺkol som ho do steny nad fonograf, napísal som na formulár s odpoveďou názov poviedky Šťastné kupóny a nabodol som ho na klinec. Potom som si sadol na posteľ a počúval som, ako Fats spieva I’m Ready. Vlastne som sa cítil dosť dobre. Keď sa človek ešte ani neholí, optimizmus je úplne normálnou reakciou na neúspech. Keď som mal štrnásť (a holil som sa dvakrát do týždňa, bez ohľadu na to, či som to potreboval), klinec už neudržal váhu zamietavých odpovedí, čo som naň navliekol. Vymenil som klinec za skobu a písal som ďalej.“
Keby ho písanie tak nebavilo, bol by určite prestal. No rolu v tom hrala aj zaťatosť, túžba dokázať si, že to raz vyjde – obrazne aj doslova.
Strašne dlho to nevychádzalo. Na vysokej škole predal pár poviedok, najmä takzvaným pánskym časopisom, a bohvieako na tom nezarobil. Keď mu za poviedku Nočná zmena, ktorej napísaním si „len tak krátil čas“, dala jedna redakcia dvesto dolárov, pripadal si ako boháč. A po skončení vysokej sa King, už aj s manželkou Tabithou, musel obracať, aby uživil dve deti, ktoré sa im narodili. „Ak to vnímame čisto finančne, dve deti boli pravdepodobne priveľká záťaž pre dvoch vysokoškolákov, z ktorých jeden zarezával v práčovni a druhý – druhá – večer v Dunkin’ Donuts,“ napísal o tomto ťažkom období.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.