Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prepadnutie sa nekoná

.denisa Gdovinová .spoločnosť .školstvo

V reforme Učiace sa Slovensko je aj návrh, aby žiaci na prvom stupni nemohli prepadávať. Čo na takýto návrh ministerstva hovorí riaditeľka Základnej školy v Bystranoch Júlia Čurillová?

Prepadnutie sa nekoná TOMÁŠ BENEDIKOVIČ Júlia Čurillová vedie Základnú školu v Bystranoch, kde väčšina žiakov nepostúpi ani do deviatej triedy a o strednú školu nemajú záujem.

v okrese Spišská Nová Ves prepadáva trojnásobne viac žiakov ako je slovenský priemer. Koľko žiakov prepadáva ročne v Bystranoch?

Nemám validnú štatistiku. Síce vidím, koľko žiakov prepadne v jednom roku, ale aby boli čísla relevantné, musím sa pozrieť aj na poznámku pri mene žiaka v každom triednom výkaze. Tam uvidím, či má žiak napísané: odcestoval s rodičmi do zahraničia, neprišiel na komisionálne skúšky, alebo nedosahuje dostatočné učebné výsledky.

denníku N ste povedali, že za vysokým číslom prepadávania žiakov na Spiši vidíte dva dôvody. Najprv k prvému – vysoká migrácia za prácou do zahraničia, najmä do Veľkej Británie.

Boli roky, keď sme v škole nemali päťdesiat percent žiakov. To bola prvá migračná vlna, keď sa otvorili hranice schengenského priestoru. Školská legislatíva z roku 2003 vtedy vôbec nehovorila, ako riešiť plnenie školskej dochádzky v zahraničí kmeňovou školou na Slovensku, pretože sa predpokladalo, že za prácou budú cestovať asi iba deti diplomatov. Rok na to sa otvoril pracovný trh Európskej únie a ako prví to využili rómski rodičia zo Spiša. Zobrali so sebou deti a my sme o nich zo dňa na deň nič nevedeli. Netušili sme, ako to riešiť administratívne, no bol to jeden veľký cirkus. Potom prišla prílivová vlna a potom znova odliv okolo roku 2008. Teraz sa nám počty v priebehu týždňa menia od plusu do mínusu aj desať žiakov. Viem, že taký markantný pohyb je ešte v Pavlovciach nad Uhom. Ale dovolím si tvrdiť, že sa to týka každej školy od Banskej Bystrice smerom na východ.

ako to vyzerá, keď sa také deti vrátia naspäť k vám do školy?

Rodič má v zahraničí tridsať dní na to, aby prihlásil dieťa do školy a nám o tom poslal doklad. Vo vysokom percentuálnom podiele sme však žiadny takýto doklad v stanovenej lehote nedostali. Anglické školy, prevažne v Sheffielde, si totiž obyčajne najprv počkajú na to, ako si bude dieťa plniť dochádzku tam. A ak dieťaťu pridelia školu, do ktorej treba hodinu cestovať, zvyčajne ho rodičia do takej školy ani nedajú. A nám sa hromadia neospravedlnené vyučovacie hodiny. Máme jeden čerstvý prípad. Dieťa odišlo do zahraničia pred šiestym rokom veku a vrátil sa žiak, ktorý by podľa fyzického veku mal byť ôsmak. A ani nesnívajte o tom, že so sebou priniesol doklady a všetky vysvedčenia! Naisto však vieme, ktorý predmet v Anglicku nemal – slovenský jazyk. Čiže musí robiť komisionálne skúšky zo slovenčiny, prípadne z občianskej výchovy a národných dejín. Nechávame si ho tu adaptovať sa a potom zostupne z ôsmeho ročníka nadol robíme komisionálky. A sme radi, keď sa zastaví v piatom ročníku. Lebo sú aj takí, ktorí skončia v tretej triede, aj to len preto, že prižmúrime aj kurie oká.

čiže taký žiak sedí v triede s osemročnými deťmi?

Taká je realita. Viete si predstaviť, akú zlú klímu to v triede robí? Ale čo máme robiť, aj tak ho zvyčajne v tretej triede necháme len preto, že je nám ho už ľúto. Najhoršie je, ak sa po niekoľkých mesiacoch blížime k finálnemu výsledku komisionálnych skúšok a žiak opäť odíde do zahraničia. Celá robota vyjde nazmar.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite