Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oceňujú mladých za vytrvalosť. Je dôležitejšia ako vysoké IQ

.veronika Pavlíková Klindová .spoločnosť

Stretáva učiteľov, ktorí chcú pre žiakov viac. Sám je príkladom toho, kam neformálne vzdelávanie môže človeka posunúť. Marián Zachar o Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu.

Oceňujú mladých za vytrvalosť. Je dôležitejšia ako vysoké IQ Archív DofE

čomu si sa venoval pred Medzinárodnou cenou vojvodu z Edinburghu?

Vyštudoval som politológiu a medzinárodné vzťahy, odbor tak široký, že s ním človek môže robiť všetko (Smiech.) Na slovenskej vysokej škole som študoval asi dva týždne, nebola to veľmi pozitívna skúsenosť, a tak som potom šiel do Prahy, na Sorbonne v Paríži som bol rok. A potom som šiel rovno pracovať. Z hľadiska formálneho vzdelávania som začiatočník. Mám ukončený len bakalársky stupeň. No je to asi len ďalší dôkaz toho, že v súčasnom svete formálne vzdelanie nie je také kľúčové ako skúsenosti, ktoré vie človek získať popri tom.

po skúsenostiach zo sveta si sa vrátil a rozhodol založiť vzdelávací program. Prečo?

Už na strednej škole ma zaujímalo, ako mať na spoločnosť dopad a pozitívne ju ovplyvniť. Kým som bol vo Francúzsku, pracoval som na českej ambasáde. Chcel som v praxi vidieť, ako fungujú medzinárodné vzťahy. Zistil som, že to nemôžem robiť. Reálny dopad vecí, na ktorých tam človek pracuje, je mikroskopický. To som nechcel.

ako si sa dostal k Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu? Absolvoval si program?

Nie. Keď som robil na ministerstve školstva ešte za Eugena Jurzycu, kolega Matej Sapák, ktorý program absolvoval, mi rozprával, ako to funguje, čo mu to dalo. Jeho príbeh ma dostal. Bežný chalan, ktorý prišiel do Anglicka, robil nejaké aktivity, ale nevedel ešte, čo chce od života. Program mu dodal sebavedomie a možnosť vyskúšať veci, ku ktorým by sa inak nedostal – napríklad expedíciu v Škótsku, počas ktorej musel prekonať sám seba. Túto skúsenosť opísal aj v prihláške na Harvard, kde ho na jej základe prijali. A dnes tento človek na Slovensku vedie LEAF Academy, progresívnu medzinárodnú školu v Bratislave.

o čom je program? Z rýchlika môže vyzerať ako lepší skauting.

My nerobíme priamo s mladými ľuďmi. Našimi hlavnými partermi sú vzdelávacie inštitúcie alebo organizácie, ktoré robia s mládežou od 14 do 24 rokov, teda stredné školy, ale aj skauti. Hľadáme učiteľov alebo dobrovoľníkov, ktorí majú chuť komplexne rozvíjať mladých a vedia s nimi pracovať. Týchto ľudí vyškolíme. Sústreďujeme sa na kľúčové kompetencie ako mentoring, nastavovanie cieľov a najmä motiváciu mladých. Náš cieľ je pomôcť naplniť potenciál mladých ľudí prostredníctvom učiteľov a ďalších, ktorí s nimi robia. Zapojené sú okrem škôl aj športové kluby, neziskovky, firmy, ktoré zamestnávajú mladých po strednej škole a dokonca máme aj univerzitu.

ako sa z učiteľa či dobrovoľníka stane mentor?

Prax ukazuje, že rozvoj musí byť širší a dlhodobejší. No sme na začiatku cesty. Sú krajiny, ako napríklad Británia, kde absolvent pedagogickej fakulty má určité zručnosti. U nás na Slovensku veľa z toho chýba. Snažíme sa preto vytvoriť dodatočné vzdelávanie, aby program vedel fungovať aj v slovenskom kontexte. Mohli by sme iba prebrať anglický model, ale to by nefungovalo, keďže nereflektuje slovenské potreby.

často sa zo škôl ozýva, že už nemajú sily. Ako pre program získavate učiteľov?

Veľa ľudí nám na začiatku hovorilo, že to bude najväčší problém. Zisťujeme, že je to práve naopak. Na Slovensku, napriek všetkému, čo sa hovorí, je veľmi veľký počet škôl, organizácií aj učiteľov, ktorí majú správne hodnoty. Možno nemajú nástroje ako na to, ale my im ich môžeme ponúknuť.

čo z toho majú?

Učitelia z prvého pilotného roka nám hovoria o tom, ako sa im deti menia pod rukami. Ale nie v tom, žeby zrazu vedeli lepšie matematiku. Mení sa ich vzťah, z učiteľov sa stávajú sprievodcovia, partneri vo vzdelávaní. Aj my to vidíme. Na školách, s ktorými spolupracujeme, sa posúva kultúra komunikácie so žiakmi. Už to nie je len o tom, že ich chcú naučiť napríklad geografiu, chcú v nich zapáliť oheň a ukázať im, že dlhodobo na sebe pracovať má zmysel a je to prínosom aj pre ich budúcnosť a kariéru.

na prostredie našich škôl to znie veľmi revolučne.

To nie je revolučné, to je evolučné. Ľudia to chcú, len nevedia ako. To o čom hovorím, je ideálny stav a asi sa to nepodarí spraviť na všetkých školách. Teda nie je ťažké nájsť učiteľov a ďalších, ktorí by sa k nám pridali. Je ťažké školu či inštitúciu posunúť k tomuto ideálu.

no dobre, školíte učiteľov, ale ako sa dostanete k žiakom?

Modelová situácia: na začiatku školského roka, učiteľ, ktorý je zároveň mentor v našom programe, urobí prezentáciu pre žiakov. Kto má záujem, zaregistruje sa na našej online účastníckej knižke. A potom príde párovanie medzi mentormi a záujemcami. Potom si už účastník spolu s učiteľom alebo dobrovoľníkom nastaví individuálne ciele. Má viacero možností. Vybrať si môže z troch rôznych úrovní, bronz, striebro, zlato. Na každej úrovni má program inú dĺžku, na najnižšej je to polrok, potom rok a nakoniec rok a pol. Je to hlavne o tom, na čo si trúfa.

čo sa dá robiť na týchto leveloch?

Mladý človek, ktorý chce našu cenu získať, musí na sebe vytrvalo pracovať a prekonať štyri výzvy: rozvíjať svoj talent, športovať, angažovať sa ako dobrovoľník aspoň šesť mesiacov a na záver zvládnuť dobrodružnú expedíciu. Môže získať bronzové, strieborné a zlaté ocenenie podľa levelu, ktorý si zvolí. V DofE účastníci nesúperia jeden proti druhému, ale každý musí prekonať sám seba a dosiahnuť svoje vlastné ciele. Napríklad Matej, šikovný programátor webových stránok, si v rámci rozvoja talentu dal výzvu, že sa naučí programovať back-end. A tak spravil aplikáciu na mestskú hromadnú dopravu. To je už konkrétny cieľ, nielen naučiť sa programovať.

čo je teda výstupom programu?

Chceme v mladých rozvíjať tri charakterové vlastnosti. Cieľavedomosť, vnútornú motiváciu a výdrž. Nie je podstatné, aké ďalšie konkrétne zručnosti si odnesú, ako napríklad to programovanie. Kľúčové pre nás je, že mladý človek vie, čo by chcel robiť. Vie sa k tomu dopracovať. Vie, že to bude nejaký čas trvať a vie si to spojiť s tým, čo chce v živote dosiahnuť.

prečo práve tieto vlastnosti?

Jeden dôvod sú výskumy, ako robí napríklad Angela Duckworth. Vytrvalosť a vnútorná motivácia je podľa nej oveľa dôležitejšia ako vysoké IQ alebo to, že vie niekto dobre programovať. A druhý dôvod je 21. storočie a prenositeľnosť zručností. Tie tri charakterové vlastnosti, ktoré chceme rozvíjať, sú prenositeľné do akejkoľvek profesie a vďaka nim môže byť človek úspešný či už ako manažér alebo čašník.

dá sa nejako merať dopad programu?

Robíme výskum, ktorý je vedený z Londýna, kde sa pozeráme na to, ako sa rozvíjajú konkrétne charakterové vlastnosti. Jednak zisťujeme od účastníkov ich sebahodnotenie na začiatku a na konci programu, a potom porovnávame s kontrolnou vzorkou. Do konca roka by sme mali mať z tohto prieskumu výsledok. Snažíme sa zistiť, že keď niekto do programu investuje jedno euro, koľko eur sa vráti v nefinančnej hodnote pre spoločnosť, teda takzvaná sociálna návratnosť investície.

máme na Slovensku mladých, ktorí majú o niečo takéto záujem?

Je to skôr naopak. Problém sú naše kapacity. V súčasnosti spolupracujeme s 89 organizáciami, kde máme vyškolených tristo mentorov a dobrovoľníkov. A účastníkov, ktorí sa v septembri pustili do niektorého levelu je celkom 1 628. Ale je pravdepodobné, že nie všetci ho ukončia. Treba počítať s tým, že nie všetci to dotiahnu do úspešného konca, ale ja verím, že okolo 60 percent z nich to zvládne.

prečo je to až od 14 rokov?

Na Slovensku chýba rozvoj charakteru dokonca aj na vysokých školách. V prípade Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu je dôležité, aby už mladí boli trochu rozhľadení a mali predbežné plány.

v čom ste teda iní, ako ostatné vzdelávacie organizácie?

Chceme mladých rozvíjať komplexne, nielen určitú jednu zručnosť. Tu je kľúčová práve dlhodobosť. Ak chceme pracovať na charakterových vlastnostiach, tak sa to nedá krátkodobými aktivitami a treba rozvíjať mladých ideálne roky. Podľa mňa je to cesta, ako vychovať ľudí, ktorým záleží na svojom okolí. Netvrdím, že DofE je jediný nástroj, ale určite k tomu môže prispieť.

Marián Zachar vyštudoval politológiu a medzinárodné vzťahy na Karlovej Univerzite v Prahe a ďalšie skúsenosti získal na Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne a University of California, Berkeley. Jeho vášeň je vzdelávanie s merateľným dopadom. Medzi rokmi 2010 a 2012 implementoval iniciatívu za vyššiu transparentnosť na Ministerstve školstva ako asistent a poradca ministra. Spoluzakladal LEAF Academy a niekoľkých ďalších programov zameraných na rozvoj talentovaných stredoškolákov.

Tento článok bol publikovaný vďaka finančnej podpore Nadácie Eset.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite