Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Súd uznal vinným Filipa Rybaniča, ktorý poukázal na prepojenie Kaliňáka s Bašternákom a porušil pritom bankové tajomstvo. Dostal 3 roky podmienečne.

Sú rokovania medzi Kosovom a Srbskom odsúdené na neúspech?

.miroslava Kuľková .nikolaos Tzifakis .spoločnosť

Západný Balkán sa po trojročnom odsunutí na druhú koľaj znova stáva predmetom diskusií na pôde európskych inštitúcií. Dňa 12. júla sa v talianskom Terste bude konať špeciálny samit zameraný na tento nestabilný región plný krajín dúfajúcich v členstvo v Únii.

Sú rokovania medzi Kosovom a Srbskom odsúdené na neúspech? Srdjan Ilic/AP/SITA Muž rozprestiera tesne po vyhlásení nezávislosti Kosova od Srbska národnú vlajku v blízkosti hraničného mosta cez rieku Ibar. Ten spája južnú albánsku a severnú srbskú časť etnicky rozdeleného mesta Kosovská Mitrovica.

zvýšená pozornosť západnému Balkánu je skvelou príležitosťou pozrieť sa na stav dialógu medzi Srbskom a Kosovom – krajinou, ktorá po jednostrannom vyhlásení nezávislosti od Srbska v roku 2008 doteraz bojuje o uznanie. Ani Slovensko ho ako jedna z piatich členských krajín EÚ za samostatný štát nepovažuje. Ozbrojené konflikty sú síce už dnes minulosťou, no v Bosne a Hercegovine, Srbsku a Kosove to stále vrie.

Dňa 14. januára 2017 vyrazil z Belehradu po osemnástich rokoch prvý vlak, ktorého konečnou stanicou malo byť mesto Mitrovica v severnej časti Kosova. Tento dlho očakávaný spoj medzi Srbskom a jeho bývalým teritóriom však do cieľovej stanice nedorazil. Zastavili ho neďaleko mestečka Raska pri srbských hraniciach. Dôvod bol prostý – vlaková súprava, vyrobená v Rusku, bola pokreslená srbskými národnými farbami a popísaná sloganom „Kosovo je Srbsko“ v 21 jazykoch.

Napätie však rástlo už od decembra, keď kosovskí Srbi začali budovať betónový múr v Mitrovici blízko mosta cez notoricky známu rieku Ibar, rozdeľujúcu mesto na etnicky albánsku a etnicky srbskú časť. Incident s vlakom je pre celý proces normalizácie vzťahov medzi Kosovom a Srbskom symptomatický a v mnohých ohľadoch je jeho skvelou metaforou.

Tak ako vlak, aj dialóg medzi oboma krajinami zatiaľ svoju cieľovú stanicu – skutočnú normalizáciu vzájomných vzťahov – nedosiahol. Existujú obavy, či sa tak vôbec niekedy stane. S napredovaním Srbska v prístupových rokovaniach do EÚ však tlak na normalizáciu vzťahov (a pravdepodobne i na riešenie otázky statusu Kosova) porastie.

„Bruselský dialóg do svojej cieľovej stanice ešte nedorazil.“

Takzvaný Bruselský proces sa začal 8. marca 2011 a už jeho samotná existencia bola považovaná za veľký úspech. Srbsko totiž po prvý raz súhlasilo s presunutím otázky jeho bývalej provincie mimo arény OSN, kde sa tešilo podpore Ruska. Na žiadosť Srbska EÚ sprostredkovala dialóg medzi oboma znepriatelenými entitami a 19. apríla 2013 slávila historický úspech – v tento deň totiž došlo k podpisu Prvej dohody o princípoch spravovania a normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Bola to prvá priama dohoda medzi Srbskom a Kosovom. Odvtedy však už prešli štyri roky a mnoho kosovských Albáncov i Srbov vám povie, že žiadnu normalizáciu nevidia.

Bližší pohľad na celý proces zbližovania Kosova a Srbska odhalí, že síce boli dosiahnuté niektoré dôležité dohody a na politickej úrovni sa vzťahy uvoľnili, ale realita nie je taká ružová, ako ju posledné reporty Komisie EÚ maľujú (European Commission’s 2016 Report on Serbia a European Commission 2016 Report on Kosovo). Incident s vlakom je len jedným z príkladov skutočného vzťahu medzi oboma krajinami. Aj v prípade, že sa po dlhých rokovaniach Priština a Belehrad na niečom dohodnú, obe strany si výsledné rozhodnutie vyložia po svojom a implementácia sa tak logicky naťahuje. Nejednoznačný jazyk, ktorý EÚ v úvodnej fáze rokovaní šikovne zvolila, tak ukazuje svoju odvrátenú tvár – zo začiatku umožnil začať vzájomnú komunikáciu, dnes dáva obom stranám priestor interpretovať si všetko po svojom.

„Celý proces sa musí presunúť z politickej úrovne medzi bežných ľudí.“

Mnoho aspektov Európskou úniou sprostredkovaného dialógu medzi Kosovom a Srbskom je možné kritizovať. Nejednoznačný jazyk dohôd, slabý tlak na ich oboch signatárov, rozdielny postoj medzi členskými krajinami EÚ k statusu Kosova sú len niektoré z problémov. Ale je pravda, že ak Priština a Belehrad svoje vzájomné vzťahy normalizovať nechcú, EÚ ich prinútiť nemôže. Nešťastím celého dialógu je fakt, že práve tento úmysel, dôjsť k skutočnému zmiereniu, obom krajinám chýba. Politická vôľa lídrov v Prištine a Belehrade je kľúčová pre úspech všetkých pokusov o normalizáciu.

Hoci bola zatiaľ reč len o slabinách dialógu, tvrdenie, že snahy o normalizáciu nepriniesli žiadne ovocie, by bolo nepravdivé. Vďaka Bruselskému dialógu sa spolu lídri oboch krajín rozprávajú, Kosovo má vlastnú telefónnu predvoľbu a život pre bežných občanov je o trochu ľahší. Vďaka mediátorským snahám Európskej únie existuje dialóg na mieste, kde by v najlepšom prípade bolo mlčanie. Srbsku i Kosovu chýba úprimná motivácia normalizovať vzájomné vzťahy, no lákadlo členstva v EÚ je tým hlavným, čo ich núti pokračovať vo vyjednávaniach.

Bruselský dialóg do svojej cieľovej stanice ešte nedorazil, pre dosiahnutie žiadaných výsledkov potrebuje podporu. Celý proces sa musí presunúť z politickej úrovne medzi bežných ľudí. Občianska spoločnosť by mala byť viac zahrnutá do rôznych paralelných akcií, ktoré podporujú zmierenie a spoluprácu. Týmto spôsobom sa môže dialóg resuscitovať a má šancu doraziť bezpečne až do svojej cieľovej stanice.

Tento článok vznikol na základe širšieho výskumu podporovaného Kosovskou nadáciou pre otvorenú spoločnosť, ako časť projektu Budovanie vedomosti o štátnosti v juhovýchodnej Európe: Kosovo a jeho domáce a medzinárodné politické možnosti.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite