maďarský parlament schválil novelu, ktorá ohrozuje ďalšie pôsobenie Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti. Viktor Orbán tvrdí, že škola má oproti maďarským univerzitám neférovú výhodu, lebo ponúka titul, ktorý je uznaný nielen v Maďarsku, ale aj v USA, hoci tam nepôsobí. Čo si myslíte o tejto argumentácii?
Zuska Kepplová: Ako absolventku ma to až tak neprekvapilo. K demonštráciám dochádzalo aj v roku 2006, keď som nastúpila na CEU. Vtedy vyšli do ulíc oponenti premiéra Ferenca Gyurcsányho, ktorých protesty spustila známa nahrávka so slovami: „Klamali sme ráno, na obed aj večer.“ Vtedy som si uvedomila, že maďarská spoločnosť je turbulentná. Potom sme vídali gardistov v uniformách na námestiach a masové stretnutia ultrapravice s hosťami napríklad z Le Penovej strany. V kostoloch sa kázal nacionalizmus. Zatvorilo sa pár podnikov, kde sa stretávala ľavicová mládež. To všetko sa odohrávalo pred letom 2015. Tam kdesi sú aj korene vývoja, ktorý vyústil do dnešnej situácie okolo CEU.
Martin Luterán: Tie oficiálne argumenty sú smiešne. Aj keby v Budapešti mala pobočku Harvardská univerzita, mala by oproti domácim vysokým školám nesmiernu konkurenčnú výhodu. A ešte väčšiu než CEU. Prezentované motívy sa mi zdajú sporné.
Miroslav Beblavý: Nepoznám iný prípad z vyspelého sveta, kde by vláda vyháňala školu, ktorá je objektívne veľmi kvalitná. Ak vlády zatvárajú školy, väčšinou sa tak deje v krajinách, kde chce vláda pretláčať svoju ideologickú víziu. Jediným takým príkladom je Čína. Tam začali obmedzovať súkromné základné, respektíve stredné školy, aby im mládež príliš nekazili zahraničnými myšlienkami.
Boris NémethMiroslav Beblavý, poslanec Národnej Rady SR, študoval na University of St. Andrews v Škótsku. „Dotiahnuť sem šťuku, hoci by nebola za naše peniaze, nie je v záujme našich kaprov.“
andrej Babiš ponúka CEU možnosť presídliť sa do Prahy. Núkajú sa aj iné krajiny. Náš minister školstva Plavčan nevidí dôvod, prečo školu volať na Slovensko. Chceli by ste CEU vidieť u nás?
Beblavý: Reakcia ministra Plavčana ma neprekvapila. Je to kombinácia jeho osoby a SNS. Jeho osoba sa na tej odpovedi podpísala úradníckym myslením: My máme proces akreditácie, keď ho niekto splní, môže tu byť, ale prečo by sme príchod nejakej univerzity mali strategicky riešiť?! A prístup SNS „cudzie nechceme, svoje si nedáme“ sa prejavil v tej časti odpovede, kde minister hovorí, že tu univerzít máme dosť. Dotiahnuť sem šťuku, hoci by nebola za naše peniaze, nie je v záujme našich kaprov.
Kepplová: Plavčanova formulácia, že si vie skôr predstaviť internacionalizáciu našich verejných vysokých škôl, je vtipná. Pozrime sa na panteón našich národovcov. Ľudovít Štúr študoval v Halle. Ďalší cestovali za vzdelaním do Budapešti, Prahy či Nemecka. Univerzita nie je národný, ale európsky koncept, ktorý predchádzal vzniku moderných národných štátov. No ešte čosi k tej internacionalizácii: Dnes je problém vôbec odučiť kurzy v rámci existujúceho programu Erasmus. To znamená dotiahnuť sem ľudí, zaplatiť ich alebo motivovať našich pedagógov, aby učili v cudzích jazykoch. Potrvá to, kým to bude fungovať. A CEU je pritom hotový produkt.
Luterán: Ale pritiahnuť sem zahraničných študentov nebude ľahké, keď naši vlastní nechcú študovať na Slovensku. To vypovedá aj o kvalite slovenských univerzít. Pre mňa sa celá tá záležitosť spája s principiálnejšou otázkou: Akú rolu má mať štát v oblasti univerzitného vzdelávania? Je čudné, ak sa k CEU vyjadruje minister a politici sa pretekajú, kto ju sem pritiahne. Univerzity by tak vznikať nemali. O tom nemá čo rozhodovať nejaký ministerský úradník.
pre politikov je vďačné prejavovať záujem o zahraničnú univerzitu. No keby sme CEU naozaj chceli dostať na Slovensko, kto by ju mal osloviť a čo by to presne zahŕňalo? Ak vláda nejaví záujem, môže školu osloviť prezident?
Beblavý: Určite by to musela urobiť vláda, prezident by nestačil. Ani koncerny ako Kia či Jaguar na Slovensko neprídu, ak nemajú istotu, že vláda má politický záujem na tom, aby tu boli. Prináša to totiž so sebou praktické problémy. Niekedy sú to pozemky, inokedy cudzinecká polícia alebo akreditácia. Na to potrebujete aj zastrešenie zo strany vlády. Slovenskí premiéri zvykli mať poradcov pre zahraničné investície. Ich náplňou bolo byť človekom, ktorý priamo z Úradu vlády vybavuje, ak majú najväčší investori nejaký problém. Príchod CEU by si vyžadoval niečo podobné.
bol by Viktor Orbán skôr rád, že sa univerzity zbavil, alebo by to vnímal od Slovenska ako podraz?
Kepplová: Z Prahy musela CEU tiež odísť s nejakým bonmotom Václava Klausa. No neviem, čo by pre vyšehradské vzťahy znamenalo, keby naša vláda CEU pozvala. Spomeňme si, hneď po referende bol Orbán na návšteve v Bratislave a rečnil spolu s Ficom. Ak by naša vláda pozvala CEU, niečo by tým susedom signalizovala. Napríklad to, že nad určitými vecami rozmýšľa inak a pôjde aj do rizika, že naštrbí vyšehradskú idylu, ktorá vznikla pri spoločnej kritike Bruselu vo veci kvót. Náš premiér sa správa opatrne, nerobí gestá, ktorými by sa dištancoval od vlád Maďarska či Poľska. Proti Bruselu vie vyštartovať, ale vo V4 si nepamätám zvýšený hlas na verejnosti. Nebude mu to stáť zato.
Boris NémethZuska Kepplová, spisovateľka a novinárka, študovala na CEU v Budapešti a State University of New York. Tvrdí, že vyháňať univerzitu je ako postaviť sa proti vlastnej európskej identite.
keby CEU prišla na Slovensko, zaťažilo by to slovenský štátny rozpočet alebo je plne hradená zo súkromných zdrojov?
Beblavý: Pokiaľ viem, maďarský štát nemá významnejší finančný podiel na CEU. Na Slovensku za normálnych okolností súkromná vysoká škola nedostáva nijaké štátne dotácie s výnimkou sociálnych štipendií pre chudobných študentov. Ak by sme nemenili právny rámec, nestálo by nás to nič. Podľa niektorých prepočtov prináša CEU do budapeštianskej ekonomiky ročne rádovo desiatky miliónov eur. A to ešte nie je reč o budovaní intelektuálnych kapacít či o zvýšení atraktivity Slovenska!
babiš zrejme nie je o nič väčším fanúšikom CEU než Fico. Napriek tomu on školu do Prahy volá. Náš premiér je ticho. Ako si to vysvetľujete?
Beblavý: Pre mňa je to zaujímavé zrkadlo rozdielov českej a slovenskej spoločnosti. Reakcie Andreja Babiša i Roberta Fica sú o tom, čo chce verejnosť počuť. Andrej Babiš má pocit, že česká verejnosť od neho očakáva, aby univerzitu pozval do Prahy. Robert Fico vie, že slovenská verejnosť nič podobné od neho neočakáva.
Luterán: Ale nie je smutné, že sa tu o univerzite bavíme ako o nejakej novej automobilke?
Beblavý: Súhlasím, ale doteraz bol problém Slovenska, že sme sa o nich nebavili vôbec. O automobilkách áno, ale univerzity neboli témou. Preto je táto debata naozaj pokrok.
skúsme to trochu posunúť. Dianie okolo CEU sa vykladá ako tlak vlády, ktorá má svoju ideológiu a v istom zmysle ohrozuje akademickú slobodu jednej univerzity. No nie sú aj západné univerzity sídlami určitých ideologizácií?
Luterán: Rozhodne áno. Každá univerzita musí nejakým spôsobom prepájať rozum a vieru. A každá aj nejakú vieru má – nejaké predpoklady, na ktorých stavia. Problém niektorých západných univerzít je, že sa tvária, že tú vieru nemajú. Alebo že sekulárne presvedčenie je lepšie než iné presvedčenia, napríklad náboženské. A tam dochádza k ideologizácii, pri ktorej sa niektoré predpoklady ani len nespochybňujú. Prijímajú sa dogmaticky, hoci škola sa tvári, že poskytuje len nezaujaté objektívne fakty.
a podľa vás práve toto prekáža Orbánovi?
Luterán: To si netrúfam povedať. Poznám niekoľko slovenských absolventov CEU, medzi ktorými sú liberálnejší i konzervatívnejší ľudia, ale na túto otázku neviem odpovedať.
čiže aj keď sa CEU podsúva akási ľavicovoliberálna ideologická orientácia, ktorá súvisí aj s osobnosťou jej zakladateľa Georgea Sorosa, vy tvrdíte, že je to škola, ktorá je otvorená pre liberálov aj konzervatívcov.
Luterán: Áno, vedel by som menovať aj konzervatívcov, ktorí tam študovali. Ale keď sa ich spýtate, čomu boli vystavení, niektorí povedia, že istý ideologický podtón cítili.
Beblavý: Ale menej než na priemernej americkej univerzite dnes.
pani Kepplová, v románe Reflux ste písali o mladej Slovenke, ktorá šla študovať na americkú univerzitu. Tamojším profesorom pripadala ako „pravičiarka“. Keď sa vrátila domov, opravovala svojich príbuzných, že správne sa hovorí „Róm“, a nie „Cigán“. A tak ju jej okolie vníma ako „slniečkarku“. Je na západných univerzitách prítomná takáto ideológia?
Kepplová: Mňa osobne tam práve ideológia pritiahla. O feminizmus a rodové štúdiá som sa začala zaujímať ešte počas štúdií v Bratislave. Prišlo mi zaujímavé, že poznanie nie je niečo, čo treba len zovšeobecniť, pomenovať a dať do učebníc, ale je podmienené tým, ako žijeme, v akom tele sme sa narodili, v akom kontexte vzniká. To sa vníma ako ideologické, pretože sa tým veci nielen pomenúvajú, ale aj menia. A práve to ma pritiahlo aj na CEU.
Beblavý: Bulharský intelektuál Ivan Krastev napísal nedávno článok, kde sa pýta, prečo ľudia, ktorí sú ochotní obetovať aj to posledné, aby ich deti vyštudovali na západných univerzitách, nechcú voliť tých, ktorí sa presne z tých univerzít vrátili domov. Jeho odpoveď bola, že to, čo dnes kozmopolitným elitám v očiach ľudí chýba, je pevné zakorenenie v danom mieste. O Mariánovi Kotlebovi všetci vedia, že zostane v Banskobystrickom kraji. Nechystá sa ani do Európskej komisie, ani na CEU, a nebude ani stredoeurópskym zástupcom pre nejaký nadnárodný koncern. Pre ľudí sa v poslednom čase stalo dôležitým, aby politici a intelektuáli neboli súčasťou nejakej kozmopolitnej masy, ktorá je dnes tu, zajtra v Barcelone a pozajtra v Bruseli. A tento spor kozmpolitného s lokálnym je v jadre emócie, s ktorou chce Orbán vyhrať ďalšie voľby. Orbán, hoci sám bol v Oxforde za Sorosove peniaze, chce stáť na čele ľudu: som tu a vždy tu už aj zostanem, nie som nijaká kozmopolitná elita.
dostal sa teda kozmopolitizmus po dvesto rokoch od Kanta do nejakej veľkej krízy, keď naň útočia rôzne provinčné nacionalizmy?
Beblavý: Pozrime sa na to cez príbeh Vladimíra Šuchu. Ten chcel prísť z Európskej komisie na Univerzitu Komenského a reformovať ju. Vložil sa do toho, no v roku 2010 súboj o rektorskú stoličku prehral. Kozmopolitizmus nie je iba politický, ale celospoločenský príbeh. Šucha po prehre odišiel a stal sa riaditeľom Joint Research Centre of the European Commission. Takýto človek môže mať problém investovať naďalej do nášho univerzitného prostredia a obetovať tomu azda aj svoje ideály, zradiť pre to niekoho či vykšeftovať niečo len preto, aby vyhral. Prehra preňho neznamená, že príde o všetko, pretože jeho chcú všade inde. No a porovnajme si toto s Mariánom Kotlebom či Robertom Kaliňákom. Ak by neboli tam, kde sú, tak nemajú nič. Preto urobia všetko preto, aby sa tu udržali.
takže problémom kozmopolitných elít je práve ich úspešnosť a to, že je ich tu málo?
Luterán: Neviem, je tých ľudí naozaj tak málo? Mám pocit, že je ich tu už čoraz viac. Nemyslím si, že by tu mali zatvorené dvere a nemohli sa realizovať. Ten problém je asi širší, možno nie slovenský, ale skôr civilizačný.
Boris NémethMartin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha, študoval právnu filozofiu na Oxford University. Podľa neho je univerzita priestor, ktorý dáva zmysel, a nie anonymná inštitúcia, ktorá len udelí titul.
vráťme sa ešte k tomu, že maďarská vláda vníma CEU ako liaheň ľavicovo-liberálnej ideológie. No aj v anglosaskom univerzitnom prostredí dochádza k útokom na akademické slobody.
Kepplová: Ja z toho cítim neustále nejakú opakujúcu sa konzervatívnu stratégiu, že sa chce niekto stále reprezentovať ako obeť. Veď práve takto to chce Orbán počuť, že CEU je ľavicová a liberálna, lebo tam učia neomarxisti či kultúrni marxisti. Ale to by sme podcenili diverzitu na tej univerzite. V rámci každého odboru na CEU prebiehajú rôzne ideologické spory medzi konzervatívnejšími a liberálnejšími učiteľmi a študentmi. Neraz sme tam medzi sebou zápasili, obhajovali si svoju disciplínu. To bol tiež argumentačný tréning, ale nikto tam nesedel v kúte a netrpel tým, že mu nie je dovolené niečo povedať.
Luterán: Podľa mňa sú aj také aj onaké prípady. Univerzita je výkladnou skriňou civilizácie a tá je dnes vo veľkom chaose. Vlastne ani univerzita už nie je univerzitou v pôvodnom zmysle, už nehľadá jednotu. Má vôbec ambíciu zjednocovať? Má ambíciu hľadať pravdu? Toto je problém, ktorý nahlodáva ideu dnešnej univerzity. Sám som s tým mal osobnú skúsenosť na Oxforde, keď som písal dizertačnú prácu. Môj supervízor mal úplne opačný názor ako ja. Bol však korektný a poctivý a pomohol mi napísať dizertáciu lepšie, než by som to dokázal sám. No poznám aj študentku, ktorá teraz odišla z doktorandského štúdia práve preto, lebo ju tlačili do vecí, s ktorými vnútorne nesúhlasila. Študent je slabý článok, ktorý nemá ako bojovať s pedagógmi.
Beblavý: Dodal by som ešte jednu vec: Spoločenská zmluva medzi učiteľom a spoločnosťou u nás sa líši od tej západnej. Plat britského odborného asistenta je v porovnaní s miestnym priemerom rovnako nízky ako na Slovensku. Britské školy pritom nie sú o nič lepšie materiálne zabezpečené než naše, no intelektuálne a odborne patria medzi špičku. A preto tam tí ľudia ochotne pracujú aj za nižší príjem. Ten vyvažuje intelektuálna kvalita kolektívu a sloboda. Ak by toto na britských univerzitách zmizlo, tak sa vyprázdnia. Na Slovensku je však spoločenská zmluva medzi učiteľom a spoločnosťou iná: ak chcete zamestnanie, nech sa páči, nebudete síce celkom slobodní, nie všetko si môžete trúfnuť povedať, no zas tak veľa od vás žiadať nebudeme. Učiteľ tu dnes nerobí za malý plat preto, lebo mu to vyvažuje intelektuálne silný kolektív, ale preto, lebo chce ísť z práce skôr domov, mať pokoj, prípadne občas niekam vycestovať. U nás teda deliacou čiarou nie je konzervativizmus verzus liberalizmus, ale to, čo si môžem alebo nemôžem dovoliť na prednáške povedať.
Kepplová: To preto, lebo spor konzervativizmu a liberalizmu u nás celkom nefunguje. Na našich školách chce učiteľ svojho žiaka na prenos vzdelania; chce, aby rozvíjal jeho myšlienky a šiel v jeho šľapajach. A keď má žiak iný názor, ako v prípade študentky, ktorú spomínal pán Luterán, učiteľ sa bude obávať, že nedôjde k prenosu vzdelania. To na angloamerických školách nie je.
Luterán: To možno sedí, až na to, že ten príklad je práve z britskej univerzity. A najväčšie kauzy tohto typu pochádzajú z USA, hoci podobné incidenty sú už aj na Oxforde. Keď tam mali byť debaty o pro-life, postavilo sa proti tomu pár študentov a debaty náhle zrušili.
Kepplová: Tak ale z tých študentov sa stala menšina. Ženy si museli kedysi vybojovať svoje práva, takisto Afroameričania. No a na univerzite sú takou menšinou aj konzervatívci, ktorí tiež za svoje predstavy musia zabojovať. Nepovažujem to za útlak.
lenže Orbán má zjavne aj preto problém s ideológiou CEU a chce sa jej zbaviť.
Luterán: Prečo by sa chcel zbaviť prestížnej univerzity, ktorá je jednak ekonomicky zaujímavá a jednak robí krajine dobré meno?
Beblavý: Lebo je to dostatočne veľký nepriateľ. Keď chce vyhrať ďalšie voľby, potrebuje nepriateľa, na ktorom ukáže, že ho vie poraziť. Malý a nepodstatný nepriateľ nestačí, výhra nad prisilným nepriateľom je neistá. CEU je Orbánova chladnokrvná voľba: je to dosť veľký nepriateľ, aby to medzi ľuďmi zavážilo, a dosť malý, aby ho vedel prefackať. V tomto sú si Orbán a Fico veľmi podobní; nekonajú z afektu, ale z chladnej politickej kalkulácie s emóciami ľudí.
Kepplová: No už mu raz nevyšlo referendum, nevyšli mu olympijské hry a nevyjde mu ani CEU.
Beblavý: V poriadku, ale on tie gombíky, kde by to vyjsť mohlo, bude takticky radšej stláčať v nádeji, že sa to azda podarí.
Luterán: Nie je však toto zaujímavý konflikt? Je tu inštitúcia, ktorá o sebe vyše dvadsať rokov tvrdí, že formuje kritické myslenie. A potom je tu niekto a zjavne nie iba Orbán, kto si myslí, že prvoradým cieľom tejto inštitúcie je niečo iné. Lebo ak by rozvíjala kritické myslenie, preto by ju vyhodiť nechceli.
Beblavý: Problém je v tom, že Orbán nebývalým spôsobom ovládol maďarské verejné univerzity a CEU ostala akoby chybou v programe. Ak ju zlikviduje, zasadí veľkú ranu nie ani tak jej, ako svojim oponentom.
no ale potom ostane maďarské intelektuálne prostredie monolitom.
Beblavý: Orbán si nemôže dovoliť na univerzitách až také čistky, aké sa robili u nás za komunizmu. Podarilo sa mu však zmeniť legislatívu tak, aby mohol ovládnuť manažmenty verejných vysokých škôl, čím došlo k významným zásahom do akademických slobôd. Preto sa dnes CEU viac než pred desiatimi rokmi vymyká od ostatných univerzít tým, čo všetko si stále dovolí voči Orbánovej vláde. Nezmenila sa CEU, zmenilo sa maďarské akademické prostredie.
ako možno na Slovensku vytvoriť univerzity, ktoré by mohli byť svetové a zároveň slobodné pre ľavičiarov, pravičiarov, kohokoľvek?
Beblavý: Univerzitu tvoria ľudia, nie budovy. Na to, aby boli naše univerzity kvalitné, je na nich primálo kvalitných ľudí. Takže týchto ľudí musí byť výrazne viac. Jeden kvalitný učiteľ pri piatich slabých má len obmedzené možnosti a malú motiváciu zostať tu učiť. Aj on predsa potrebuje okolo seba ľudí, ktorí ho obohacujú.
a prítomnosť CEU na Slovensku by tomu podľa vás pomohla?
Beblavý: Dobrá otázka. Ak by sem naozaj prišlo niekoľko tisíc mozgov tejto kvality, tak už len to by malo významný vplyv aj na intelektuálnu atmosféru u nás, a to nielen na univerzity, ale aj na SAV, politiku, think tanky či médiá. CEU v Bratislave by výrazne zmenila intelektuálne prostredie tohto mesta. A mne osobne by to stálo aj za dosť veľké stimuly, ktoré by asi ani neboli potrebné. Stačilo by, aby sme im ponúkli príjemnú atmosféru.
Luterán: Súhlasím s tým, že dobrá univerzita musí mať dobrých učiteľov a dobrých študentov. Žiaľ, u nás je to tak, že tam, kde je záujem niečo zlepšiť, hneď sa objaví aj protizáujem, ako tomu zabrániť. Takže aj dobré idey ostávajú zaseknuté. V akademickom prostredí potrebujeme viac voľného trhu a menej štátu a štátnych úradníkov. Univerzita musí byť priestor, ktorý mi dáva zmysel, a nie iba nejaká anonymná inštitúcia, ktorá mi udelí titul. CEU na Slovensku by tomu mohla pomôcť, ale nemyslím si, že je to ideálny prípad. Viac by sa mi páčilo, keby to Slovensko zvládlo spraviť zvnútra.
Kepplová: Zdá sa mi, že sa počas našej debaty už nosili škatule a sťahovali sme CEU z Maďarska. Myslím si však, že tá škola napokon nikam neodíde. Prečo? To, čo robil Orbán doteraz, napríklad správanie k migrantom, až tak nezatriaslo debatou u nás a v Európe. Bohužiaľ, nedotýkalo sa nás to bytostne. No univerzita je čosi základné pre všetky európske štáty a ich identitu. Na vyháňanie univerzity budú ľudia citliví, lebo pre európsku strednú triedu a ľudí v rozhodovacích pozíciách je to dôležité. Vyháňať univerzitu je ako postaviť sa proti vlastnej európskej identite.