je to celé hlúpe, odporné a možno aj trestné. Máme na mysli zneužívanie chovankýň, ale tentoraz nie až tak sexuálne, skôr to mediálne. Pretože vláčenie dievčat po tlačovkách a prokuratúre sa inak nazvať nedá. Ako vždy, aj v tomto prípade je vhodné pozrieť sa na veci podľa časovej osi, ako nasledovali. A od začiatku je zrejmé, že ochrana chovankýň, ich súkromia, identity, bola aktérom prípadu (z oboch strán), mierne povedané, ukradnutá. Celé je to hnusnejšie o to viac, že ide o psychicky zraniteľných mladých ľudí s vážnou diagnózou závislosti, kde podobný stres, akému sú vystavení prostredníctvom médií a vo verejnej mienke, môže ich terapiu a resocializáciu ohroziť. A aj ohrozuje. Úvodná otázka patrí preto kľúčovým aktérom (v tomto poradí) Natálii Blahovej, manželom Tománkovcom aj Danielovi Lipšicovi: uvedomujete si to?
Keď vlani v septembri poslankyňa Natália Blahová (SaS) tému otvorila svojím blogom, Natáliu ani zariadenie nekonkretizovala, no neubehlo ani pár hodín a bolo jasné, koho má na mysli. Áno, môžeme sa naďalej na vec pozerať z dvoch zdanlivo rovnocenných uhlov. Prvý: poslankyňa mala vážne podozrenia na sexuálne zneužívanie mladistvých, preto konala tak, ako konala. Druhý: ochrana mladistvých je za každých okolností prvoradá a medializácia, kde sa skôr či neskôr „prevalí“, o koho a o čo ide, iba ublíži. Dnes, keď sme svedkami toho, že deti (liečené, fetujúce, na úteku a pod.) si ako štít berú v tomto boji prakticky všetci, začína byť jasné, že správny je druhý prístup.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.