„Ako sa dostaneme na Mesiac, keď sa nevieme spojiť ani medzi dvoma budovami?” pýtal sa pozemného personálu právom podráždený astronaut Gus Grissom sediaci v pravom kresle kozmickej lode Apollo 1 na špici rakety Saturn. Spolu s astronautom Edwardom Whitom a Rogerom Chaffeem už niekoľko hodín sedeli v nepohodlnej polohe na štartovacej rampe L34 v Cape Canaveral (vtedy Cape Kennedy) na Floride. Bol 27. január 1967, 18:31 miestneho času (u nás takmer polnoc). Testovali simulované odpočítavanie a štart rakety. Premiéra nového Apolla sa blížila, naostro mali letieť už o tri týždne, ale kozmická loď bola jeden kolosálny nepodarok. Grissomovi celé popoludnie praskala v slúchadlách statická elektrina. Simulované odpočítavanie prerušili, technici hľadali príčinu ďalších porúch a posádka si v pokoji prechádzala zoznam úloh.
„Horí!” rádiové ticho prerušil panický výkrik astronauta Grissoma. „Máme v kabíne oheň,” doplnil ho astronaut Chaffee. Snímače pohybu na konzolách v riadiacom stredisku prezradili pohyb. Na obrazovkách biometrických údajov lekári zbadali, že astronautom začalo biť srdce ako o život. Na prenosovej linke zostalo ticho. Technici na servisnej rampe, ktorí mali na obrazovkách videospojenie s takzvanou bielou miestnosťou, cez ktorú astronauti vstupovali do svojej lode, videli cez priezor na vstupnom poklope Apolla prudké pohyby. Azda niečiu ruku a potom žiaru plameňov.
Ticho prerušil ďalší výkrik, posledný. Väčšina vyšetrovateľov sa neskôr domnievala, že to bol zrejme astronaut White, sediaci v strede: „Máme tu hrozný oheň, dostaňte nás von!” posledné slová zanikajú vo výkriku bolesti. Potom už len ticho. Čistým kyslíkom natlakovaná kabína bola ako rozliaty benzín, na ktorý hodíte horiacu zápalku. Astronautom zrejme za niekoľko sekúnd oheň prepálil trubice prívodu vzduchu do skafandrov a horúce toxické plyny sa im dostali do skafandrov. Bol to rýchly, ale márny boj. Oheň v lodi navýšil už aj tak vysoký tlak v kabíne a tá s veľkým treskom praskla. Technici na rampe sa hodili o zem. Mysleli si, že loď exploduje. V servisnej časti kozmickej lode, kde sa nachádzajú orientačné raketové motory, boli horľavé a výbušné látky takisto ako v záchrannej veži nad kabínou. Samotná raketa na rampe, našťastie, prudko horľavým palivom naplnená nebola. Z kužeľovitej kabíny Apolla sa vyvalili kúdole hustého dymu.
Keď som tú hrôzostrašnú nahrávku počul prvýkrát, mátala ma niekoľko nocí. Dlho bola zavretá v trezoroch NASA. Dnes si ju viete nájsť na internete. Počul som ju v Johnsonovom vesmírnom stredisku v texaskom Houstone, práve tam, tisíce kilometrov od Floridy, kde v osudný večer celé riadiace stredisko sedelo za svojimi konzolami v generálke na ostrý štart. A počulo zúfalé volanie o pomoc. O rok neskôr som mal možnosť vidieť miesto činu. Cape Canaveral na Floride. Štartovacia rampa L34 dnes už neexistuje. Na pobreží ostrova Merrit, len niekoľko metrov od pieskovej pláže, na ktorú neustále bijú vlny z Atlantiku, leží veľká betónová plocha. Vanie tu svieži morský vzduch, v nekonečnej močiarnej rovine sa týčia desiatky veží štartovacích rámp a vysokých servisných budov. Vstupná brána do vesmíru. Tu, na rampe 34, stojí už len vetrom ošľahaný betónový stôl, na ktorom stála v osudný večer raketa Saturn s trojicou astronautov. Na špinavom betóne je nastriekaný nápis Abandon in place. Zanechať na mieste. Tragická trojica tu má pamätnú tabuľu a tri granitové lavice, opustené ako zvyšok rampy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.