Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dana Kleinert dnes oznámila, že sa vzdáva kandidatúry na pozíciu starostky Starého mesta. Svojim podporovateľom odporučila voliť Zuzanu Aufrichtovú.

Je optimalizovanie daní nemorálne?

.lukáš Krivošík .michal Magušin .filip Olšovský .spoločnosť

Kauza Panama Papers posilňuje dojem, že bohatí a mocní tohto sveta obchádzajú daňové pravidlá, ktoré platia len pre bežných smrteľníkov. No vec je o čosi zložitejšia.

Je optimalizovanie daní nemorálne? Brigitte Merle/Alamy/Profimedia V obmedzenej miere využíva legálnu optimalizáciu veľa ľudí. Dá sa však ospravedlniť čokoľvek, čo je v súlade s literou zákona?

medzi prvými Slovákmi, ktorí sa objavili v panamských dokumentoch, bolo aj meno Mareka Rosu. Šikovný mladý muž, ktorý začínal ako herný vývojár a momentálne súperí s gigantickým Googlom v pretekoch o vytvorenie univerzálnej umelej inteligencie. Fakt, že firmu Al Assets založil Rosa na Seychelách, spustil lavínu rôznych reakcií a najmä diskusií, či je to morálne. Rosovo vysvetlenie je prosté: Založiť firmu v ostrovnej republike v Indickom oceáne mu poradili finanční poradcovia.

Dôvodom podľa Rosových slov nebola daňová optimalizácia, ale „štandardné, zrozumiteľné a stabilné legislatívne prostredie s veľmi dobrou úrovňou ochrany intelektuálneho vlastníctva a lacná správa firmy“. Marek Rosa zároveň pre .týždeň povedal, že offshorová firma vytvára „jednoduchší administratívny prístup pre prípadný vstup silného investora niekedy v budúcnosti“. To je preňho veľmi dôležité vzhľadom na to, že projekt vývoja univerzálnej umelej inteligencie je behom na dlhé trate.

Rosa pritom všetku činnosť vyvíja v Česku a jeho projekt zatiaľ nie je ziskový. Založenie firmy v offshoroch z dôvodu platenia nižšej dane zo zisku teda nemá v jeho prípade veľkú logiku. „Podmienky na podnikanie by mali byť – na Slovensku, v Česku, kdekoľvek – nastavené spravodlivo, pre všetkých rovnako a zároveň férovo,“ hovorí a dodáva, že nie je daňový expert a k optimalizácii sa vyjadriť nevie.

daňové raje, daňové peklá

Existuje viacero definícií daňových rajov. Všetky však majú dva dominantné znaky: Ponúkajú nulové alebo len minimálne dane a taktiež ponúkajú anonymitu a diskrétnosť. Keďže je sporné, čo všetko za daňový raj označíme, odhad ich počtu sa líši. Mohlo by ísť o 40 až 60 suverénnych krajín či závislých území v rôznych kútoch sveta.

Za daňové raje nie sú označované len rôzne exotické destinácie typu Panama alebo Kajmanie ostrovy, ale aj krajiny Švajčiarsko, Malta, Luxembursko, Írsko, Holandsko či Cyprus. Práve preto, že existuje niekoľko vplyvných daňových rajov aj medzi členmi Európskej únie, respektíve OECD, postup voči nim nie je jednoduchý.

Silvia Hudáčková je politologička a v súčasnosti asistentka poslankyne NR SR Simony Petrík (ex Sieť). Daňovými rajmi sa podrobne zaoberala a považuje ich za nemorálne: „Obrovsky podkopávajú demokraciu. Veľké krajiny ako napríklad Nemecko, si vďaka svojej rozlohe a populácii nemôžu dovoliť mať nulové dane. Daňové raje to zneužívajú vo svoj prospech a pomáhajú občanom iných krajín obísť domáce pravidlá.“ Hudáčková pripomína aj pokrytectvo mnohých politikov: „Napríklad britský premiér David Cameron vyhlasoval, že zreformuje britské závislé územia, ktoré fungujú ako daňové raje. Štylizoval sa do roly bojovníka proti nim, no kauza Panama Papers ukázala, že aj jeho rodina zo služieb daňových rajov profitovala.“ Politologička nesúhlasí s názorom, že daňové raje existujú len vďaka existencii „daňových pekiel“, teda krajín s vysokými progresívnymi daňami. „Tie pravidlá boli zavedené demokratickou cestou,“ namieta. Neberie úplne bez výhrad ani argument, že bankové tajomstvo, ktoré ponúkajú daňové raje, môže človek využívať aj z legitímnych dôvodov. Napríklad zo strachu pred organizovaným zločinom, únosmi či predátorskými politikmi v nestabilných režimoch. „Rozumiem tomu, ale v takýchto prípadoch by bohatí ľudia mali využiť svoj vplyv a peniaze, aby priamo podporili zmenu pomerov vo svojich krajinách k lepšiemu. Vrátane tlaku na zníženie a zjednodušenie daní doma.“

„Ak sa daniam vyhýbajú bohatí či veľké firmy, štát si to vynahrádza na strednej vrstve.“

V boji s daňovými rajmi považuje za správny spôsob čo najviac sťažovať podnikanie schránkových firiem, zvlášť ak obchodujú so štátom. Aj spoločnosti ako Google by mali svoje zisky zdaňovať v krajinách, kde ich realizujú. Práve veľkí IT-giganti boli v nedávnej minulosti ostro kritizovaní, pretože vďaka komplikovaným daňovým schémam platili minimálne dane.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite