Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Postoje statočnej ženy

.andrej Bán .spoločnosť

Nedávno dostala spoločne s ďalšími trinástimi ženami z celého sveta Cenu za statočnosť od amerického ministra zahraničia Johna Kerryho. Zuzana Števulová.

Postoje statočnej ženy Andrej Bán Zuzana Števulová, právnička a riaditeľka mimovládnej organizácie Liga za ľudské práva. Upozornila na zásah policajtov v tábore v Medveďove, minister vnútra ju chcel za to nechať odvolať. Namiesto toho si pred dvoma týždňami vo Washingtone prevzala Cenu za

ako bolo v Amerike?

Výborne, mám to tam rada. Bola som tam v roku 2014 na študijnom pobyte, ktorý sa týkal multikultúrnej americkej spoločnosti. Videla som, ako integrujú novoprichádzajúcich ľudí a ako tam fungujú komunitné vzťahy, vzťahy s políciou, s rôznymi organizáciami, ako to celé „hrá dokopy“. A teraz nám dali k oceneniu aj týždňový vzdelávací program, ktorý bol ušitý na mieru mojim potrebám. Navštívili sme Alabamu, konzervatívny štát na juhu, mesto Huntsville, jedno z centier NASA, kde pôsobí veľa rôznych cudzincov. A starosta sa rozhodol, že spraví z mesta výstavné miesto ich inklúzie, začlenenia. Blízko je Mexiko, je tam aj veľa Latinoameričanov. A funguje to.

ako si sa dozvedela, že ti minister Kerry udelí cenu a aké pocity si mala?

Bola som najprv veľmi prekvapená. Aj keď, nominovala ma americká ambasáda pred Vianocami, s mojim súhlasom. A práve na seminári venovanom utečencom v marci mi prišla SMS, kde mi to potvrdili, že ma vybrali medzi 14 ocenených žien z celého sveta. Až do posledného momentu, kým som tam neodletela, som tomu neverila (smiech). Už v minulosti nominovali na Slovensku ženy, ktoré mali výrazné aktivity: napríklad Zuzku Wienk, Zuzku Čaputovú, Oľgu Pietruchovú. Ja som ju získala ako prvá. A cením si, že je to v jasnej väzbe na moje aktivity v súvislosti s utečencami, kvôli postojom.

čo ste si v Amerike povedali s hostiteľmi o situácii s migráciou v Európe a na Slovensku?

Rozprávali sme sa najmä o postoji Slovenska k solidárnemu rozdeleniu utečencov, teda o tom, prečo odmietame kvóty a tiež o možnostiach, akými by Slovensko mohlo pomôct, najmä o programoch presídľovania. Pravdupovediac, ten septembrový škandál, ktorý sa týkal podozrení Ligy z toho, že naša polícia bila migrantov v útvare policajného zaistenia v Medveďove, na základe čoho potom ministerstvo požiadalo UNHCR, aby nás vymenili ako partnera, sme extra nerozoberali. Aby to nebolo zle pochopené, cenu som dostala za dlhodobú a systematickú prácu, ktorá sa týka utečencov a postoja k ich právam a ochrane – nie za túto jednu našu aktivitu. Stretla som sa na ministerstve zahraničia vo Washingtone s mnohými úradníkmi, ktorí sa venujú strednej Európe a špecificky Slovensku. Bavili sme sa najmä o tom, akým spôsobom tu odpovedáme na utečeneckú krízu a na požiadavku EÚ, aby sme prijali solidárne spoločné rozhodnutie. Toto je pointa. A Liga neustále zdôrazňovala potrebu pomoci utečencom a ich začlenenia do našich spoločností. Ide aj o našu pevnosť postojov, v strednej Európe takých hlasov nie je veľa a je to, samozrejme, aj vážny politický signál.

aké iné ženy boli ocenené a čím ťa ich príbehy zaujali?

Zo strednej Európy som bola jediná, no z Ruska ocenili Zhannu Nemcovovú, dcéru zavraždeného Borisa Nemcova, za svoje aktivity, ktoré smerujú k vyšetreniu smrti otca za jej podporu demokratických tendencií v Rusku. A potom bolo ocenená Latifa Ibn Ziaten z Francúzska, to je dáma po päťdesiatke, marocká imigrantka a už francúzska občianka, ktorá prišla pred niekoľkými rokmi o syna. Ten narukoval do francúzskej armády a stal sa jednou z prvých obetí terorizmu v Toulouse. Keď tam potom Latifa išla, stretla sa s miestnou moslimskou mládežou, ktorá žije vo vylúčených oblastiach a tak ju to dojalo, že sa začala venovať práci s takouto mládežou a snaží sa ich priviezť späť z cesty extrémizmu. Je to výnimočný príbeh.

ako hodnotíš prístup Slovenska k migračnej kríze? Mení sa nejako?

Je mi veľmi ľúto, že v dôsledku kampane pred voľbami sa žiadna zo strán nevyhla tomu, aby to spolitizovala, a to negatívny spôsobom. Reálne teraz síce vidíme, že politici neživia tú tému takým negatívnym spôsobom, ako predtým, no uplynulý rok v spoločnosti zasial zlú náladu: podporilo to rétoriku, ktorá by nemala byť v demokratickej spoločnosti prijateľná, lebo je to extrémistická. A hlavne, ukázali sme prstom na našu moslimskú komunitu, ktorá sa začala báť. A to si žiadny štát nemôže dovoliť voči svojim občanom.

vie sa o tomto našom diskurze v USA?

Žiaľ, áno. Ak sa povie v zahraničí Slovensko, ako prvá sa spomína naša antimoslimská a antiutečencká rétorika. Sama som sa o tom presvedčila. Verím, že v konečnom dôsledku sa to vyvinie a budeme prijímať utečencov, ale bojím sa, že škody v spoločnosti budeme odstraňovať dlho.

aké boli reakcie na cenu zo Slovenska?

Od mojich známych iba pozitívne, z vlády mi zatiaľ blahoželalo ministerstvo zahraničných vecí aj veľvyslanec SR v USA prišiel na ceremóniu, čo ma potešilo. Lebo mnoho ocenených žien má vo svojich krajinách ťažkú situáciu, nemali podporu svojich diplomatov a politikov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite