Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štrajk z pohľadu protinožca

.martin Mojžiš .spoločnosť

Do solidárneho učiteľského štrajku na univerzitách sa zapojil od samého začiatku. Chodil na štrajkový výbor, vystupoval na zhromaždeniach. Novozélanďan Peter Barrer.

Štrajk z pohľadu protinožca BORIS NÉMETH Peter Barrer, Novozélanďan, ktorý si urobil v Austrálii doktorát na tému slovenská národná identita a populárna kultúra v postkomunistickom období.

ako sa chlapík z Nového Zélandu stane súčasťou slovenského učiteľského štrajku?

Ja žijem na Slovensku už šesť a pol roka a celý ten čas učím anglistiku na Filozofickej fakulte UK. Cítim sa súčasťou fakultného života a spolu s mnohými kolegami považujem požiadavky štrajku učiteľov stredných, základných a materských škôl za opodstatnené. Nikdy predtým som neštrajkoval, ale tentoraz som to považoval za potrebné. Cítil som, že treba prejaviť súdržnosť a podporiť učiteľov. Pretože učitelia sú dôležití.

prečo sú dôležití?

Ak chceme mať študentov s názorom, ktorý má nejaký faktický základ – a nie, že každý môže tárať hocičo – tak ich to niekto musí naučiť. Niekto ich musí naučiť, že tvrdenia sa nestanú pravdivými len preto, lebo sa napíšu na sociálnu sieť s capslockom a výkričníkmi. Niekto ich musí naučiť rozlišovať, čo je očividná lož, čo môže byť pravda, ale vyžaduje si trochu viac výskumu, a čo sú naozaj faktami podložené pravdy. Naučiť mladých ľudí tieto veci, to je veľmi dôležité a pritom namáhavé. Poznám niekoľko stredoškolských učiteľov a viem, akí sú z tej svojej práce vyčerpaní. A ak sa im nevytvoria oveľa lepšie podmienky, tak tu bude pokračovať to, čo vidíme všade okolo seba. Hráme sa na to, že ľudí vzdelávame, ale často k tomu vôbec nedochádza. Často je to len pretvárka, nie skutočné vzdelávanie.

a na Novom Zélande je to ako?

Je to veľmi odlišné. Je tam oveľa viac priestoru pre tvorivosť, žiaci nemajú ani zďaleka toľko povinných predmetov ako tu. To neznamená, že celý deň nič nerobia, ale môžu sa venovať predovšetkým tomu, na čo majú a čo ich baví. A sú vychovávaní k tomu, aby na hodinách o veciach hovorili, naozaj tam prebieha diskusia. Na Slovensku sa oveľa viac učia veci naspamäť a výsledkom je určitá pasivita, ktorú tu dosť vnímam. Študenti ako keby mali strach vyjadriť sa k dôležitým témam. Alebo sa hanbia. Neviem presne, v čom to je.

a to platí aj o študentoch filozofickej fakulty?

Áno, aj tam vnímam určitú pasivitu a často tiež nedostatočnú schopnosť kriticky myslieť. A navyše, čím ďalej, tým viac ľudí prichádza nedostatočne pripravených. Asi tretina študentov, ktorí prídu študovať anglistiku, má dosť slabú angličtinu. Trochu sa až čudujem, ako sa sem dostali. A na druhej strane, naozaj nadšených študentov anglistiky máme málo. Sú aj takí, ale je to skôr výnimka.

tak načo vôbec na fakultu prichádzajú?

Pretože všeobecné spoločenské očakávanie je, že každý musí ísť na vysokú školu. Mladí ľudia cítia tlak od rodičov aj od svojich známych, že bez vysokoškolského diplomu nič neznamenajú. Toto je na Novom Zélande úplne iné. Aj tam síce chodí veľa ľudí na univerzity, ale priemerná dĺžka vysokoškolského štúdia sú tri roky.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite