a je to iba rétorika veľkých svalov pred našimi domácimi voličmi. Konfrontovať tvrdenia politikov s realitou z terénu je vždy užitočná vec. Ak sa po týždni vrátite z macedónsko - gréckych a srbsko - macedónskych hraníc, kde ste hovorili s našimi policajtmi, s utečencami, s ľuďmi z OBSE aj z UNHCR, s investigatívnymi novinármi v Skopje aj s dobrovoľníkmi na hranici, tak sa nestačíte čudovať. Tomu, čo sa tu o tom píše a hovorí.
Znie to na prvé počutie fajn a logicky: áno, máme málo času, všetci. Grécko pri registrácii migrantov a ochrane vonkajších hraníc EÚ zlyháva a na rozdiel od kancelárky Merkelovej si my, rozumní Stredoeurópania myslíme, že Atény tak rýchlo k účinným skutkom na morskej hranici s Tureckom (plán A) nedonútime. A tak treba mať, pre každý prípad, pripravené uzavretie (oplotenie, valy ostnatého drôtu atď.) Grécka zo severu, z Bulharska, z Macedónska a z Albánska. Teda plán B. Teraz v pondelok bol k tomu samit V4 v Prahe, v týchto chvíľach aj o tejto téme rokuje celá Únia.
Čo je na tom zlé? Skoro všetko. Stačí, ak zájdete do mestečka Gevgelija na hranici s Gréckom.
„Mnohí nemajú nijaké pasy ani iné vlastné dokumenty. Ako to teda funguje v praxi? Zle.“
Po prvé, od februára je tam aj 25 slovenských a 27 českých policajtov, sú tam aj policajti zo Srbska, Chorvátska a Slovinska. Boli tam aj Maďari, tí tam ale, jemne povedané, nezapadli. No nič.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.