V novembri roku 1915 – desať rokov po publikovaní svojej teórie relativity – sformuloval značne vyčerpaný Albert Einstein ešte jednu teóriu relativity. Čo sa to vlastne pred sto rokmi stalo a prečo to dnes všetci s takou úctou oslavujú?
To, že špeciálna teória relativity z roku 1905 a všeobecná teória relativity z roku 1915 sa volajú takmer rovnako, je v istom zmysle škoda. Podobné názvy totiž vyvolávajú celkom falošný dojem, že ide o dva varianty – špeciálnejší a všeobecnejší – jednej a tej istej teórie. V skutočnosti sú to dve odlišné teórie. Majú síce veľa spoločného, ale v zásade ide o rôzne teórie rôznych fyzikálnych javov. Špeciálna teória relativity úzko súvisí s elektromagnetizmom a nemá nič spoločné s gravitáciou. Všeobecná teória relativity je teóriou gravitácie a o elektromagnetizme nehovorí nič všeobecnejšie ako jej špeciálna menovkyňa.
„Dôsledkom zákona stálej rýchlosti svetla je existencia časopriestoru, v ktorom sa stierajú niektoré rozdiely medzi časom a priestorom. “
Ale prečo sa volajú tak podobne, keď sú také rozdielne? Pretože ich tak Einstein nazval. Prečo ich tak nazval? Pretože sú obidve založené na rovnakom princípe, ktorý Einstein volal princípom relativity a podľa ktorého sa o pohybe dá zmysluplne hovoriť len vtedy, ak povieme vzhľadom k čomu (relatívne k čomu) sa tento pohyb koná. Tento zdanlivo nepríliš zaujímavý a nenápadný princíp vedie v spojení s dvomi jednoduchými experimentálnymi faktami k úplne nečakaným a fascinujúcim záverom týkajúcim sa štruktúry priestoru a času.
A v čom je hlavný rozdiel? V tých dvoch experimentálnych faktoch. Jeden z nich – rovnaká rýchlosť svetla pre všetkých pozorovateľov – vedie (po upresnení slova všetkých) k špeciálnej teórii relativity. Druhý z nich – rovnaké zrýchlenie všetkých voľne padajúcich telies – vedie k všeobecnej teórii relativity. Tieto dva v niečom skoro až podobné prírodné zákony vedú v spojení s princípom relativity k dvom dosť odlišným dôsledkom týkajúcim sa geometrie nášho sveta.
Dôsledkom zákona stálej rýchlosti svetla je existencia časopriestoru, v ktorom sa stierajú niektoré rozdiely medzi časom a priestorom. Tento časopriestor je základným predmetom skúmania špeciálnej teórie relativity. Dôsledkom zákona rovnakých zrýchlení voľného pádu je zakrivenie tohto časopriestoru. Toto zakrivenie je základným predmetom skúmania všeobecnej teórie relativity.
sedem rozdielov
Výrazné rozdiely však nie sú len vo výsledných teóriách, ale aj v okolnostiach ich vzniku. Ak by sme mali nájsť sedem rozdielov, bola by to celkom ľahká úloha. Tak po prvé, v roku 1905 bol Einstein neznámym úradníkom patentového úradu v Berne, v roku 1915 bol známym profesorom fyziky v Berlíne. Po druhé, v roku 1905 bol pomerne čerstvo ženatý s Milevou Marič, v roku 1915 žili už rok oddelene.
Po tretie, v roku 1905 uverejnil štyri články na štyri rôzne témy, v roku 1915 uverejnil štyri články len počas novembra a všetky boli venované všeobecnej teórii relativity. Po štvrté, články z roku 1905 sú definitívnym a perfektným riešením rôznych problémov, články z novembra 1915 patria do dlhého radu desať rokov trvajúcich pokusov o riešenie jedného-jediného problému. Po piate, v roku 1915 Einstein nebol prvý, kto na riešenie nakoniec prišiel – pár dní predtým vyriešil tento problém niekto iný.
Po šieste, najdôležitejšie predpovede špeciálnej teórie relativity (relatívnosť súčasnosti, spomaľovanie času, skracovanie dĺžok) boli súčasťou slávneho článku z roku 1905, zatiaľ čo niektoré z najdôležitejších predpovedí všeobecnej teórie relativity (gravitačný červený posun, zakrivenie svetelných lúčov v gravitačnom poli, stáčanie perihélia Merkúra) publikoval Einstein ešte pred správnou formuláciou teórie v onom článku z 25. novembra roku 1915. (Ako sa dajú robiť správne predpovede, aj keď ešte nemáte správnu teóriu, o si povieme pár slov o chvíľu.) Nuž a po siedme, všetky základné predpovede špeciálnej teórie relativity urobil samotný Einstein, ale mnohé dôležité predpovede všeobecnej teórie relativity (rozpínanie vesmíru, existencia čiernych dier) urobili iní fyzici.
No dobre, takže v tejto chvíli by už mohlo byť dostatočne jasné, že to, čo sme oslavovali pred desiatimi rokmi a to, čo oslavujeme teraz, sú dve síce veľmi príbuzné, ale predsa len rôzne teórie. A čo to teda oslavujeme teraz? Čo sa stalo v novembri 1915, čo tomu predchádzalo a čo potom nasledovalo? No skúsme, rad za radom.
štyri štvrtky
Už v roku 1907 si Einstein uvedomil, že experimentálny fakt rovnakých zrýchlení rôznych voľne padajúcich telies mení geometriu časopriestoru. V roku 1912 už vedel, ako sa budú telesá pohybovať v časopriestore so zakrivenou geometriou. V roku 1913 si myslel, že vie, akým spôsobom určuje rozloženie energie v časopriestore jeho geometriu. Aj v roku 1914 si to ešte stále myslel. Začiatkom leta 1915 mal sériu prednášok v Göttingene a pochvaľoval si, že sa mu podarilo presvedčiť o svojej koncepcii opisu gravitácie pomocou zakriveného časopriestoru dvoch matematických velikánov – Davida Hilberta a Felixa Kleina.
Niekedy koncom leta 1915 si však uvedomil, že jeho doterajšie úvahy boli založené na niektorých mylných predpokladoch. Okamžite začal horúčkovito hľadať novú formuláciu teórie, a to najmä vzťah medzi geometriou zakriveného časopriestoru a rozložením energie v tomto časopriestore. Výsledky uzreli svetlo sveta v spomínanom novembri. Počas tohto mesiaca predniesol každý štvrtok na plenárnom zasadaní matematicko-fyzikálnej sekcie Pruskej akadémie vied prednášku o novej formulácii všeobecnej teórie relativity (tieto prednášky potom vyšli v zborníku Pruskej akadémie vied – to sú tie štyri spomínané články). Formulácia teórie sa pritom z týždňa na týždeň menila.
„Táto zhoda bola asi najvzrušujúcejším momentom celej Einsteinovej vedeckej kariéry. “
V prvej prednáške Einstein oznámil, že úplne stratil dôveru k teórii, ktorú predložil akadémii pred rokom. Namiesto nej predložil inú formuláciu, ktorá síce nemala nedostatky predchádzajúcej verzie, ale namiesto toho mala svoj vlastný (skrytý) nedostatok. O týždeň neskôr predniesol mierne „vylepšenú“ verziu. Vylepšenie spočívalo v pridaní podmienky, ktorá síce uľahčovala výpočty, ale nemala nijaké fyzikálne opodstatnenie. Nedostatok teórie zo 4. novembra pritom nová verzia z 11. novembra nijako neodstraňovala.
V tretí novembrový štvrtok oboznámil Einstein kolegov so svojimi výpočtami dvoch merateľných efektov predpovedaných všeobecnou teóriou relativity. Išlo o zakrivenie dráhy svetelných lúčov a o pohyb perihélia planéty Merkúr (perihélium je bod, v ktorom je planéta najbližšie k Slnku). Obidva tieto efekty mal vypočítané už pred rokom v rámci starej formulácie, teraz ich vypočítal znovu (v rámci správnejšej, ale ešte stále nie správnej teórie) a v obidvoch prípadoch mu vyšiel efekt dvakrát väčší ako predtým. V prípade zakrivenia svetelných lúčov to znamenalo zmenu predpovede, v prípade pohybu perihélia Merkúra však nešlo o predpoveď, ale o „popoveď“, čiže o výpočet veličiny, ktorej experimentálna hodnota bola dávno známa. Predchádzajúca Einsteinova hodnota predstavovala len polovicu z experimentálnej hodnoty. Nová hodnota sa s experimentom perfektne zhodovala. Táto zhoda bola asi najvzrušujúcejším momentom celej Einsteinovej vedeckej kariéry.
O ďalší týždeň Einstein referoval ešte o inom variante svojej teórie. Medzičasom si totiž uvedomil nedostatok verzií z 4. a 11. novembra a dokázal ho – pracujúc dňom i nocou – odstrániť. To, čo predniesol akadémii 25. novembra 1915, je definitívna všeobecná teória relativity – taká, ako ju poznáme dodnes. Je drobným historickým paradoxom, že päť dní predtým predniesol David Hilbert pred Učenou spoločnosťou v Göttingene prednášku, v ktorej navrhol rovnaký vzťah medzi rozložením energie a geometriou časopriestoru. Po Einsteinových göttingenských prednáškach rozmýšľali obaja muži veľmi intenzívne nad riešením toho istého problému a vyriešili ho prakticky naraz.
A čo sa stalo s tými skvelými výsledkami pre zakrivenie svetelných lúčov a pohyb perihélia Merkúra? Veď tie predsa boli urobené ešte v tej nie celkom správnej teórii. Nuž, s tými sa, našťastie, nestalo nič. Einstein oboznámil 25. novembra akadémiu s tým, že jeho posledná zmena základnej rovnice celej teórie sa nijako neprejaví na týchto dvoch výpočtoch.
Článok pôvodne vyšiel v tlačenej verzii .týždňa.