Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pretečený krčah učiteľov

.denisa Gdovinová .spoločnosť

„To na to​ naozaj potrebuje štrajky?“ pýtal sa rečnícky v novembri učiteľ Branislav Kočan. Po dnešnom rokovaní s ministrom Draxlerom pozná odpoveď. Potrebuje.

Pretečený krčah učiteľov Boris Németh Branislav Kočan učí dejepis na Gymnáziu Ladislava Sáru. Na vyučovanie si často vyrába vlastné pomôcky.

v dejepisnom kabinete čaká učiteľ Branislav Kočan na deň, keď mu omietka zo stropu spadne na hlavu. Je učiteľom na Gymnáziu Ladislava Sáru v Bratislave, kde je takýchto stropov viacero. No nevšimnete si ich na prvý pohľad, vďaka farebne polepeným stenám a tematicky pofarbeným dverám do odborných tried – namaľované katedrály v dejepisnej učebni či kubistické maľby vo výtvarnej triede. Každý rok žiaci namaľujú nové dvere a školu to stojí minimálne peniaze. Čo iné majú toto gymnázium a štyritisíc slovenských škôl robiť? Navýšenie peňazí do školstva im sľúbilo a nesplnilo už sedemnásť ministrov.

„Je novembrový čas, keď s priateľmi pravidelne chodievame na istý horský prechod. Nedávno si ku mne na jednej horskej chate prisadol kamarát, objal ma okolo pliec, usmial sa a spýtal sa: Tak ako, učiteľko? Akoby cezo mňa prešiel blesk. Sedel som, mlčal a cítil, ako mi rastie dlhý nos. Tým jedným slovom vyjadril úplne presne naše postavenie,“ priznal sa Braňo Kočan viac ako štyristo učiteľom na minulotýždňovom proteste s názvom Zraz dlhých nosov. Zorganizovala ho Iniciatíva bratislavských učiteľov, ktorá tvrdí, že po zverejnení návrhu rozpočtu ostalo školstvo len s dlhým nosom.

„Učitelia teraz pozorne počúvajú slová politikov. A podľa Kočana chýba minister, ktorý by sa im aj citovo prihovoril.“

Na vágne formulácie vládnych dokumentov, ako „školstvo je priorita“ či „vzdelávanie je budúcnosť našej krajiny“, sú už učitelia alergickí. Medzi prázdnymi rečami totiž zvyčajne nebýva ani jedna cifra. Výsledkom je nulové navýšenie rozpočtu či dokonca jeho zníženie. Tak je tomu aj tento rok, keď ministerstvo znížilo financie pre školstvo o 220 miliónov. Dnes ide do vzdelávania 3,9 percenta z HDP, pričom priemer podľa OECD je 6 percent. No rezort školstva už prestáva byť na okraji pozornosti a situácia začína rozčuľovať aj širokú verejnosť. Za posledné roky vznikli desiatky iniciatív za zlepšenie vzdelávania, od zápasu občianskych združení za „legalizáciu“ domáceho vzdelávania až po troje školských odborov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite